66086>

Liezť začal ako pätnásťročný, podobne ako väčšina mladých ľudí. A lezením bol uchvátený od začiatku.

Odvtedy sa v jeho nadšení veľa nezmenilo, pri tomto športe objavuje stále niečo nové, čo udržuje jeho vášeň stále rovnako silnú. „Keď som bol malý, hral som sa v piesku, dnes sa hrám na skalách, aby som nezabudol, že vnútri som stále malý,“ usmieva sa Klem Loskot.

Lezenie si však vyžaduje veľa trpezlivosti a tvrdý tréning. Jeden ťah pri boulderingu skúša aj tridsaťkrát a veľa rozmýšľa, ako dosiahnuť vytúžený bod. „Ak robíte to, čo milujete, nič sa nezdá ťažké,“ konštatuje rakúsky lezec.

Horolezectvo má aj na Slovensku už dlho himalájskych lezcov. Donedávna sa však tomuto športu venovala len hŕstka nadšencov. Dnes si získava najmä mladšiu generáciu a rozmáha sa najmä športové lezenie a bouldering.

Svedčí o tom aj veľa umelých lezeckých stien a boulderoviek po celom Slovensku. Aj hory sú predpokladom, že sa horolezectvu bude dariť.

Začiatok v kurze

Najjednoduchším a najbezpečnejším spôsobom, ako začať z lezením, je prihláška do horolezeckého kurzu. Cena sa pohybuje podľa dĺžky, ubytovania a stravovania od 1 200 do 6 000 korún, vopred sa však treba informovať, či požičajú aj lezecký výstroj. Lacnejšie je presvedčiť kamaráta-lezca, aby vás naučil základom. Treba však mať istotu, že je na to skutočne kompetentný.

Kto si netrúfa hneď na skaly, má k dispozícii tri desiatky umelých lezeckých stien a bouldroviek. V menších mestách naučia základom aj zadarmo.

Steny sú bezpečné a nezávislé od počasia, pretože väčšina z nich je pod strechou. Nebezpečenstvo na nich nehrozí, lebo sa používa lezenie s horným istením „toprope“.

Leziete na napnutom lane uchytenom hore a v prípade pádu sa iba pohojdáte. Na bouldrovke, čo je špeciálna nízka stena, sa zase lezie bez istenia v malej výške, z ktorej možno doskočiť na zem.

Umelé steny a bouldrovky sú zväčša v areáloch škôl a deti môžu vstúpiť do horolezeckého oddielu, ktorý si usporadúva vlastné „horoškoly“. Jednorazový vstup na stenu stojí na Slovensku 20 až 70 korún, na permanentku je zľava. Tú má aj člen nejakého lezeckého klubu.

Kto nemá vlastný lezecký výstroj, môže si ho vo väčšine miest za poplatok požičať. Prevádzkovatelia stien ponúkajú aj kurzy základného lezenia.

Lezecký výstroj

Najdôležitejším prvkom zaistenia pri lezení je lano, symbol horolezectva a bezpečnosti. Spája lezca a istiaceho. Ak lezec padá, istiaci zablokuje lano v istiacej pomôcke. Pretože laná sa používajú pri lezení, zlaňovaní, chôdzi po ľadovci či v extrémnom teréne, treba si vybrať to vhodné.

Na lezenie sa používa dynamické lano, schopné absorbovať pád roztiahnutím až o 40 percent. Najvhodnejším materiálom je polyamid, ktorý mu dáva správne dynamické vlastnosti, pružnosť, pevnosť a oteruvzdornosť.

Životnosť lana závisí od počtu vylezených metrov a pádov. Vyplatí sa preto viesť denník lana, najmä ak ho používajú viacerí.

Aby malo dlhšiu životnosť, treba ho ošetrovať, skladovať na suchom a tmavom mieste a prepravovať vo vaku. Lezec si musí bezpodmienečne osvojiť správnu manipuláciu s lanom a základy istenia.

Lezca spája s lanom lezecký úväzok, buď prsný, sedací alebo celotelový. Najvhodnejší je „sedák“ s vystlaným pásom a nohavičkami v cene od tisíc do štyritisíc korún.

Ďalšou položkou na zozname lezca je špeciálna obuv – „lezečky“, tesne obopínajúce nohu. Používajú sa bez ponožiek a nie sú vhodné na bežnú chôdzu. Pre začiatočníkov, ktorí ešte nemajú silu v prstoch, je vhodnejšia hrubšia podošva.

„Lezečky“ zo syntetických materiálov sa rozťahujú síce pomalšie, ale zapáchajú potom viac ako kožené. Podľa typu a materiálu stoja od tisíc do štyritisíc korún.

Dôležitou súčasťou výstroja je prilba, ktorá pri páde znižuje riziko poranenia hlavy lezca a chráni aj pred padajúcim kamením. Aby plnila svoju funkciu, musí byť na hlave pevne nasadená a remienok treba správne nastaviť a zapnúť.

Najbezpečnejšie prilby majú testy a certifikáciu špeciálnych skúšobní. Stoja dve- až päťtisíc korún.

Expresky, karabínky, zlaňovacie osmičky, brzdy a iné istiace pomôcky sú malé, ale veľmi potrebné súčasti výstroja. Pretože je viacero druhov uzatváraní, pevnosti a použitia, vyplatí sa poradiť v obchode a vybrať najvhodnejší typ. Všetky pomôcky musí lezec ľahko a bezchybne ovládať, kontrolovať, dôverovať im. Prácu s nimi treba zautomatizovať.

Komunikácia

Jasné dorozumenie medzi partnermi na lane môže zachrániť život. Kontakt musí byť jednoduchý a zrozumiteľný, najčastejšie volaním alebo neverbálnou komunikáciou (tri potiahnutia lanom).

Signály si treba dohodnúť pred lezením. Najčastejšie povely sú „istím“, „leziem“ a „zruš“. Povelom „dobre“ informuje lezec partnera, že sa chystá odsadnúť do lana, spustiť alebo očakáva pád. „Povoľ“ znamená povoliť lano, keď lezec cíti, že je príliš napnuté a nemôže sa hýbať.

Lezenie je šport s určitou mierou rizika a K. Loskot si to takisto plne uvedomuje. Aj ako skúsený lezec máva strach. „Vždy som sa na veľké steny cítil príliš malý,“ priznáva. Vďaka boulderingu a deepwatersólovaniu (DWS) našiel spôsob, ako sa strachu zbaviť.

Hlavný rozdiel vidí v slobode pohybu. Pri DWS sa neťahá za sebou lano. Nehrozí ani pád na skaly ako pri sólovaní, (lezení na skale bez istenia). Miesto na DWS (lezenie bez istenia nad morom) si vyberá podľa katalógov cestovných kancelárií, filmov alebo mu ho niekto odporučí. Často sa dostane aj do lokalít, kde ešte nikto nebol.

„Niekedy to nie je iba o lezení, ale aj o miestach a ľuďoch, ktoré objavíte,“ hovorí. Pred lezením si skalu najprv obzrie z vody a zvolí si najvhodnejšiu cestu. Potom si obzrie dno, či je voda dostatočne hlboká.

Slovníček
• Bouldering – lezenie bez istenia na malej skale alebo stene vo výške doskoku
• Sólovanie – lezenie bez istenia na skale
• DWS – lezenie bez istenia nad morom

Keď sóluje nad morom, nemá veľký strach, lebo padá do vody. „Po pätnástich metroch sa >>mäkká perina<< mení na betón. Moje maximum je dvadsaťdva metrov,“ hovorí lezec, ktorý ešte nemal vážny úraz. „Po 25 metroch už nedokážete kontrolovať pád a môže dôjsť k vážnemu úrazu. Pri DWS je dobré mať v zálohe viacero lezečiek a vreciek s magnéziom, aby ste si ich po páde mohli vymeniť za suché.“

Najväčší strach má K. Loskot z toho, že by mal začať normálne pracovať. Vyštudoval geografiu a telesnú výchovu a ako jeden z mála lezcov sa lezením aj živí.

Zahral si vo filmoch a reklamách, nakrútil pár vlastných dokumentárnych filmov, vydal knihu a rád fotografuje. Už šesť rokov spolupracuje s firmou Salamon, pripravuje projekty, organizuje výlety, nakrúca a fotí. „Veľmi rád kreatívne pracujem. Mám však problém, že to neviem dobre predať,“ priznáva sa lezec.

Pohyb bez námahy

Pohyby pri lezení sú viac-menej prirodzené. Treba to však robiť s rozvahou. Dopredu si očami určíme cestu, vyberieme cieľový bod a postupne pohyby rozfázujeme.

Veľmi dôležité je jemne prenášať ťažisko. Lepšiu stabilitu lezec dosiahne, keď má oporu v troch bodoch (napríklad dvoch nohách a ruke), ktoré nie sú v jednej línii.

Telo zdvíha nohami, čo ho stojí oveľa menej energie ako vyťahovanie rukami. Lezecké pohyby vyžadujú určitý systém a ladnosť pri minimálnom energetickom výdaji.

Jediný spôsob, ako tento pohyb zautomatizovať, je stráviť na umelej stene či skalách hodiny. Treba však rešpektovať ostatných lezcov a dodržovať obmedzenia a zákazy, s ktorými sa stretnete v lezeckých oblastiach.

Foto – Profimedia.cz

© 2007 TREND Holding, spol. s r.o.