Nad nami krúži orol skalný a v diaľke vidíme brodiť sa v snehu srnky. Okolo nás svištia lyžiari a snoubordisti. Dole pri lyžiarskej škôlke vyhráva hudba a ozýva sa detský smiech. Toto že sú Mŕtve hory? To ich len tak nazývajú kvôli množstvu skalnatých, akoby mŕtvych stien a roklín. Inak je v nich po celý rok riadne živo.

Slovenský lyžiar pri výbere rakúskeho strediska už veľmi ani nemusí študovať prospekty alebo internet, pretože vie, že to, čo tam píšu, aj platí. Od počtu lanoviek a vlekov v prevádzke cez dĺžku upravených zjazdoviek či kategorizáciu ubytovacích zariadení. Aj potrebné služby nájde vždy tam, kde ich logicky hľadá. A príroda? Alpy sú jednoducho Alpy. A tak o cieli zvyčajne rozhoduje imidž strediska alebo vzdialenosť zo Slovenska.

Horné Rakúsko má oproti iným rakúskym spolkovým krajinám nachádzajúcim sa v oblasti Álp výhody i nevýhody. Začnime tým druhým. Počtom lyžiarskych stredísk príliš neoplýva, takže výber je obmedzenejší ako napríklad v Tirolsku, Salzbursku či Korutánsku. Na druhej strane leží bližšie, a tak v aute na ceste tam a späť strávite oveľa menej hodín. Ak sa napríklad z Bratislavy vyberiete ráno, už popoludní môžete brázdiť niektorú z tamojších zjazdoviek.

Privítali aj svetový pohár

Rekreačná oblasť Pyhrn-Priel v blízkosti autostrády Linec – Štajerský Hradec ponúka dve lyžiarske hrozienka. Nazývajú sa Hinterstoder a Wurzeralm a hľadať ich treba v pohorí Totes Gebirge, v preklade Mŕtve hory. Nadmorskou výškou pripomínajú Jasnú v Nízkych Tatrách. Kým v prvom vás lanovka vyvezie do približne dvetisíc metrov, v druhom zastaví o 130 metrov nižšie.

Hinterstoder predstihuje svojho kolegu Wurzeralm aj v dĺžke zjazdoviek (36 km ku 20 km) i v počte čiernych tratí (8 ku 2). No tu sa už prvenstvo Hinterstoderu končí. Obe strediská sú porovnateľné, ba dokonca menší braček väčšieho v mnohom predstihuje.

Poďme sa však poprechádzať najskôr po lyžiarskom stredisku Hinterstoder. Milovníci náročnejšieho alpského lyžovania si tam prídu na svoje. Najpresvedčivejšie o náročnosti terénov hovorí fakt, že sa tam v roku 2006 konali preteky Svetového pohára v obrovskom slalome. Pretekársku trať nazvali po slávnom miestnom rodákovi – pretekárovi Hansovi Trinklovi. Jej dojazd vidno vľavo od nástupnej stanice na kabínkovú lanovku. A slušná je aj jej dĺžka – 3,5 kilometra. Táto čierna zjazdovka je pekne ostrá – na niektorých miestach treba prekonať až 60-percentný sklon.

Kto má rád miernejší terén alebo potrebuje počas dňa dať nohám oddýchnuť, ten sa môže spustiť paralelnou zjazdovkou, ktorá je ešte o pár stovák metrov dlhšia. Lyžiarsky areál má názov podľa najvyššej hory – Hutterer Höss. Z dedinky na zjazdovky vyváža lyžiarov iba jedna lanovka, avšak radov sa obávať netreba.

Paradoxne, miernejšie terény nájdete tesne pod vrcholom hory Höss. Sú to zväčša len modré zjazdovky, ale výhľad odtiaľ stojí za to. Pred vami sa rozprestrie vápencový hrebeň Mŕtvych hôr, ktoré nedostali svoj názov náhodou. Údajne v nich nie je život, ak, pravda, opomenieme turistov.

Vyrovná sa staršiemu

Menší brat z oboch súrodencov si zachováva kúzlo rozmaznávaného člena lyžiarskej rodiny bez veľhorských ambícií. Jeho mierne zväčša červené zjazdovky obľubujú tí, ktorí to na doskách na snehu ešte len skúšajú. Je to ideálne miesto na pobyty rodín s deťmi.

Wurzeralm leží od Hinterstoderu vzdušnou čiarou len pätnásť kilometrov. Aj tam si užijete krásnych výhľadov na vápencové skalnaté hory, ktoré ho obklopujú. Neobvykle tvarované kamenné terasy vyzerajú ako hľadisko špeciálne vytvorené na sledovanie lyžiarskeho diania.

Na zjazdovky sa dostanete vláčikom, ktorý jazdí na trojkilometrovej trati po úzkej koľajnici. Postavili ho v 70. rokoch minulého storočia. Dizajn lokomotívy prezrádza, že už ide o technického „starého otca“, avšak treba dodať, že zdvíhací systém prešiel medzitým rozsiahlou rekonštrukciou.

Po vystúpení treba presadnúť na štvorsedačku, ktorá vyváža lyžiarov a snoubordistov na vrchol kopca Frauenkar, čo je najvyšší bod lyžiarskeho areálu. Milovníci vytrvalostnej jazdy si tam užijú. Po modrej zvanej Gammerinabfahrt je to do doliny Hinterstoderu viac ako päť kilometrov. Keďže ide o nenáročnú zjazdovku, dá sa to zvládnuť bez zastavenia. Poveziete sa pomedzi lesy a opäť vám to možno pripomenie slovenské Nízke Tatry.

Uhladené zjazdovky bez bubnov však už dávno nie sú pre mnohých, najmä mladých, to, čo vyhľadávajú. Chcú niečo, kde viac stúpa adrenalín v krvi. Tí sa radšej spustia z vrcholu Frauenkara voľným terénom. A ešte niečo návštevníci údolia, ktorí prišli na viac dní, ocenia – kúpiť si môžu skipas platný pre obe strediská.

Kam skloniť hlavu

Nezaváhajú ani tí, ktorí si k zjazdovým lyžiam prihodia na nosič aj bežky alebo si ich priamo na mieste požičajú. Upravená bežkárska trať dolinou, ktorá je súčasťou centra voľného času, meria 24 kilometrov a napojiť sa na ňu dá takmer pri každom ubytovacom zariadení. Ak si trúfnete, po bežeckej stope sa môžete vyšplhať až k hornej stanici vláčika do nadmorskej výšky 1 400 metrov a odtiaľ sa zase spustiť do doliny. Tak ako je to v Rakúsku zvykom, aj tu je v ponuke široká škála ubytovania. Od malých rodinných penziónikov, kde sa po pár hodinách cítite ako člen rodiny, až po luxusné štvorhviezdičkové hotely. My sme odskúšali kombináciu oboch. V storočnom rodinnom hoteli Dilly nás hneď privítali členovia rodiny, podľa ktorých hotel dostal meno. Ide už o piatu generáciu a každá niečo pristavila. Najmladšia supermoderné wellness centrum, ktoré nazvali Burgtherme. Telo unavené z lyžovačky si oddýchne v parných kúpeľoch, caldáriu, soľnej jaskyni či v bylinkovej saune alebo pri blahodarnej masáži. Tam však pracuje profesionálny personál. Aby ste vedeli, že ste v rodinnom hoteli, dostane sa vám rodinnej starostlivosti. Hotelové „pikošky“ má na starosti starý otec Dilly. Po večeri vás odvezie napríklad na luxusnej limuzíne do reštaurácie U Sissy alebo na vlečke traktora po údolí, aby ste spoznali každý jeho pekný kút. V lete si zase s hosťami rád zájde ako sprievodca na túru do vápencových hôr. Pri odchode budete mať celkom pocit, že ste sa stali členom rodiny Dilly. Tak to totiž po pobyte v rakúskych rodinných hoteloch či penziónoch býva.

Foto - Archív