Plavovláska pred budovou parlamentu v Brisbane, hlavnom meste austrálskeho štátu Queensland, mi vtisla zdarma do ruky pollitrovku s akýmsi novým bionápojom. Desať metrov ďalej podozrievam zachmúreného bradáča, že rozdáva tiež dáku reklamu. Leták však upozorňuje na perzekúciu národností v Číne.

Pred vchodom do parlamentu dvojica na troch tabuliach obviňuje generálnu prokuratúru zo slepoty a pýta sa, kto je skorumpovaný? Magistráty, registračné súdy, realitky, obchodná komora? Každý to vie, no nikto nič nerobí proti masívnemu korupčnému kartelu na severe štátu. Slovák sa smeje. Doma by sa nedodemonštroval, keby denne upozorňoval na nejaký problém.

Osamelú dvojicu na čistučkom chodníku si nik nevšíma a ju to ani nevzrušuje. Možno má len potrebu k niečomu verejne prehovoriť bez ohľadu na to, koľkí si ju všimnú. Podchvíľou ktosi proti čomusi protestuje a ľudia to pokladajú za prejav slobody a „vzrúša“.

Mladé symboly

V Brisbane neplatí slovenský názor, že ani dve generácie nestačia na zmenu pomerov v ľudských hlavách. Ich mesto sa za ostatných tridsať rokov zmenilo od základu. Na nový rok 2012 po trojročnej rekonštrukcii otvoria radnicu: úradovne, reprezentačné priestory, ale aj kruhovú koncertnú sálu pre 2 500 ľudí so starým organom so 4 600 píšťalami, mestským múzeom, knižnicou. Vysušia pivnice, zastavia vlhnutie základov v barinatom teréne. V novej kráse bude aj deväťdesiatjedenmetrová radničná veža nápadne podobná zvonici z Námestia svätého Marka v Benátkach i hodiny so zvonkohrou ako na zvonici Westminsterského paláca v Londýne.

Symbol Brisbane – najkrajšia radnica v celej Austrálii, stavba zo zoznamu austrálskych architektonických pokladov, sa staro iba tvári. Má len osemdesiat rokov. Až do roku 1960, keď radní zrušili výškový limit budov v meste, sa turista podľa radničnej veže orientoval rýchlejšie než z mapy. Mesto síce vykúpilo pozemky pred vchodom radnice a rozširovalo rozľahlé Námestie kráľa Juraja V., ale radnica sa čoraz viac krčí pod novými mrakodrapmi miestneho downtownu. Slnko sa na cesty a chodníky pod administratívnymi budovami takmer nedostane. Ale developerom slúži ku cti, že buldozérmi nepopravili pár malých starších domov zo začiatku dvadsiateho storočia či z medzivojnových čias. Hoci by mohli hlasne tvrdiť, že stavbičky nereprezentujú nijaký čistý štýl a nemajú ani výraznejšiu architektonickú hodnotu, ako to počúvame v Bratislave. Napokon nie sú staré. V roku 1864 Brisbane takmer vyhorelo a mesto vystavali odznova.

Bez histórie

Na rozdiel od väčšiny veľkých európskych miest Brisbane nemá nijakú a tobôž už nie dlhú históriu. Založili ho koloniálni vojaci a ťažkí zločinci, ktorých Veľká Británia hnala čo najďalej od svojich brehov. Keď už boli iné mestá trestancami preplnené a napríklad Sydney, hlavné mesto austrálskeho štátu Nový Južný Wales, chcelo mať civilizovanejšiu tvár, guvernér štátu generálmajor Sir Thomas Brisbane dostal nápad. V roku 1824 vyslal iného generála, svojho podriadeného Johna Oxleyho, aby dakde severne od Sydney postavil novú trestaneckú kolóniu. Prvý výsadok sa nevydaril. Nebolo dosť čistej pitnej vody a Britom sa bránili aj miestni obyvatelia. Táboriská niekoľkokrát zmenili, až došli tam, kde sa usídliť dalo.

Hoci koncom devätnásteho storočia začalo Brisbane bohatnúť zásluhou obchodu s hovädzinou, vlnou, cukrom i zlatom, americký novinár Roff Martin Smith, ktorý v Austrálii žije už takmer tridsať rokov, ho nazval ospalým či zaspatým provinčným mestom. O dvadsiatom storočí veľa nevedelo, dnes tretie najväčšie austrálske mesto prebudili až v roku 1982 športové hry Commonwealthu (Britského spoločenstva národov) a o šesť rokov neskôr Svetová výstava Expo 88. Atrakcie videlo osemnásť miliónov zvedavcov, iba o dva milióny menej, než má celý austrálsky kontinent obyvateľov. Pamiatkou na Expo je dodnes kongresová a výstavná hala, množstvo sôch, drevená Nepálska pagoda mieru, osemdesiatosem metrov vysoká Nebeská ihla, ktorej svetlá vidno aj zo šesťdesiatich kilometrov. Aby však nemiatla lietadlá, presťahovali ju o päťsto metrov ďalej.

Nezamestnaní objavitelia

Mesto dalo desaťtisícom Austrálčanov nový zmysel života. Pred dvomi desaťročiami, keď Austráliu trápila vlečúca sa ekonomická kríza, objavili Brisbane nezamestnaní zo Sydney a Melbournu. Našli lacné bývanie, lacné potraviny a najmä robotu. Rýchle sa rozširovali jestvujúce a vyrastali nové strojárske firmy, lodenice, automobilka, chemičky. Mesto vyrába papier, spracúva drevo, mäso, cukrovú trstinu, ananásy a banány. Prichádzali ďalšie banky, vznikla ďalšia univerzita. Všetko vyvolalo potrebu rýchle a veľa stavať. Napriek tomu si však dnes už mesto s 1,8 milióna obyvateľmi s výnimkou centra uchovalo na pahorkoch nad riekou Brisbane vidiecku podobu s rodinnými domami a množstvom zelene. Tristo slnečných dní do roka láka aj turistov. Navyše iba hodinku autom je svetoznáma pláž Gold Coast i menej známa Sunshine Coast. Guvernér, ktorý vyhnal vojakov a trestancov do bažín, netušil, že z vďaky za tento rozkaz po ňom pomenujú nielen širokú kľukatú rieku uprostred mesta, ale aj miestne planetárium a jeden z kráterov na Mesiaci.

Napriek nedostatku histórie si Brisbane stíha tvoriť vlastný šmrnc, vôňu aj štýl. Medzi zaparkovanými autami v obchodnej štvrti prechádzajú nielen ľudia, ale aj ibisy, ktoré s dlhým zahnutým zobákom vždy nájdu obživu nielen v množstve zelene, ale aj medzi zámkovou dlažbou. A na strechách niektorých vysokých domov sú terasy s palmami.

Zadarmo

Na druhej strane rieky v zeleni pred modernou Griffithovou univerzitou fotia nadšení japonskí turisti živého varana. Hoci more je len na skok, v centre mesta na 42 hektároch South Banku je aj mestská pláž so sladkou vodou s jazierkami, riečkami a fontánkami. Pretože nad Austráliou je málo ozónovej vrstvy a rakoviny kože viac než na iných kontinentoch, jazierka, riečky, pieskové brehy i kaviarničky na pláži sú medzi palmami. Vstup je zadarmo. Požičovňu vozíčkov s asistentmi, bazén i vlastnú pieskovú pláž s osobitným prístupom majú hendikepovaní. Na South Banku je námorné múzeum, pódiá, z ktorých znie džez a za 220 austrálskych dolárov (152 eur) v nepálskej pagode sobášia.

Na tabuľkách čítam podrobné predpisy, ako správne jazdiť South Bankom na bicykli a ako vodiť psa. Slovák krúti nosom nad toľkými príkazmi a čuduje sa, že Austrálčan poslúcha. Pozostatok z čias, keď trestanec musel počúvať na slovo?

V supermarkete kúpime marinované mäso, klobásky, alobal, horčicu, servítky, nealko a stisneme tlačidlo na jednej z veľkých kamenných kociek. Antikorová platňa kocky sa rozohreje a podvečerná grilovačka sa začína. Zadarmo. Vedľa odchádza austrálsky pár a on, keď vidí, že okrem plastových vidličiek nemáme čím naberať, nám podáva čosi ako ihlicu na šašlik. Že nech to necháme tým, čo prídu zajtra.

Tabuľka pri grile zakazuje alkohol. Obzerám sa, Austrálčania pijú skutočne iba kolu z plechovky a džús z tetrapakových škatúľ. Slovák by si dal aspoň pivo. Namiesto toho pred odchodom poctivo utiera chladnúcu platňu a  odpadky pchá do smetiaka. V Austrálii sa správa tak.

Foto - Ján Blažej, Jarmila Horváthová

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.