Prvému aquaparku vyrastajú konkurenti
Časy, keď význam slova aquapark poznali len vysokoškoláci z letných brigád v zahraničí, sú za nami. O výstavbe turistických centier, ktoré by nadviazali na dlhoročnú tradíciu slovenského kúpeľníctva, sa hovorilo už dlho. Prvá lastovička –otvorenie aquaparku pri Liptovskom Mikuláši – sa objavila až vlani v lete.
Slovensko sa tak priradilo k susedným krajinám, ktoré už aquaparky majú. Tento rok by mali pribudnúť dva ďalšie. Výstavba iných plánovaných sa, naopak, odďaľuje.
Na Liptove stavajú ďalej
Zástavu prvého slovenského aquaparku získala Tatralandia, ktorá vyrástla medzi Liptovským Mikulášom a Liptovským Trnovcom. Stavebné mechanizmy hlavného dodávateľa PSJ Chemkostav, a.s., Humenné začali s úpravami terénu v novembri 2002 a štvrtého júla 2003 privítal park prvých návštevníkov.
Investori z Tatra Development Group, ktorá združuje tri miestne firmy, mesto Liptovský Mikuláš a fyzické osoby, si však pripravili omnoho rozsiahlejší projekt. Hneď po skončení letnej sezóny sa práce znovu rozhýbali.
Súvisiace články
- V Tatralandii preinvestujú v tomto roku zhruba 500 mil. Sk
- Aquapark budú mať aj Gemerčania
- V Tatralandii za necelý mesiac 70-tisícová návštevnosť
- Tatralandiu navštívilo prvý deň 4300 návštevníkov
- Spoločnosť Aquapark otvorila v Poprade termálne kúpalisko
- Najväčší aquapark na Slovensku sa otvára
- Petržalský Aquapark začnú stavať možno už v apríli
„Do tohtoročného leta pribudnú ďalšie tri bazény i deväť toboganových dráh a šmýkačiek,“ hovorí šéfka marketingu parku Katarína Šarafínová. V júli by už malo v Tatralandii s vodnými atrakciami fungovať deväť bazénov a 18 dráh. Spolu s novými ubytovacími kapacitami v bungalovoch dosiahne preinvestovaná suma spolu 440 miliónov korún.
Na rovnú polmiliardu by malo investíciu zaokrúhliť dobudovanie ďalšej časti ubytovacieho komplexu. Spolu s relaxačným saunovým centrom Tatra-Therm Vital by tak mal vzniknúť základ relexačno-športového komplexu Relaxpark Liptov.
Jeho dokončenie plánujú investori na rok 2008 a z poldruhamiliardovej investície by mal okrem aquaparku, doplneného aj o krytú časť, vyrásť športový areál a zábavný park. Komplex doplní chatové mestečko v prímorskom štýle s kapacitou 800 lôžok – na Slovensku nevídanou.
Využitie vodných plôch by malo podľa plánu, pri ktorého zrode stáli podnikateľ Jaroslav Kompiš a primátor Liptovského Mikuláša Alexander Slafkovský, výrazne zvýšiť prepojenie s Liptovskou Marou prostredníctvom vodnej cesty. Architektonické stvárnenie je dielom prešovského architekta Jána Katuščáka.
Od leta aj v Senci
Aquaparku sa konečne dočkajú aj Bratislavčania. Kým ten petržalský ostáva zatiaľ len na papieri, pri neďalekých Slnečných jazerách v Senci vodný komplex za rok vyrástol. Publicitu mu už v prípravnej fáze svojou investičnou účasťou zabezpečila legenda slovenského futbalu Dušan Tittel. Aquapark vzniká pod hlavičkou seneckej Aquathermal, a.s. Hlavný dodávateľ, ktorým je jedna z nástupníckych spoločností Hydrostavu Hydrotranzit, začal s výstavbou vlani v auguste.
Podľa hodnotenia generálneho riaditeľa Aquathermalu Oskara Gaála bola výstavba začiatkom marca hotová na šesťdesiat percent. To podľa neho zodpovedá zámerom, takže do júna je reálne park dokončiť a v júli naplno začať letnú sezónu.
Na pozemku s výmerou 33-tisíc štvorcových metrov je zatiaľ zastavaná len zhruba tretina. Na nej by malo od leta po preinvestovaní dvoch stovák miliónov korún fungovať šesť bazénov s vodnou plochou 1 100 štvorcových metrov, dva tobogany a ďalšie vodné atrakcie. Väčší z nich umožní celoročné použitie. O ďalšom rozširovaní parku sa podľa O. Gaála rozhodne až po lete. Je však zrejmé, že bude. „Už teraz sa nám zdá, že vodnej plochy bude málo, všetko ukáže leto,“ hovorí výkonný šéf projektu.
Základom celého projektu je podobne ako v Liptovskom Mikuláši geotermálny vrt. Bez neho by bola podľa O. Gaála prevádzka parku nákladovo nepredstaviteľne náročnejšia. Aquapark bude termálnu vodu využívať nielen na ohrev vody v bazénoch, ale aj na kúrenie v areáli. Kapacita vrtu s 47,5-stupňovou vodou a prietokom 14 litrov za sekundu bude plne vyťažená.
Neskôr, ale predsa
V lete by mal v Poprade naplno začať fungovať aj priamy konkurent Tatralandie. Vlani fungovalo len niekoľko bazénov, toto leto by mal byť naozajstným aquaparkom. Do leta má investícia anglicko-slovenskej firmy Aquapark Poprad dosiahnuť na stavebných a rekonštrukčných prácach 300 mil. Sk. Tatrám by mal priniesť alternatívu k pobytu v prírode, kde budú môcť návštevníci využívať vonkajšie bazény a nový vnútorný bazén. Park by mal fungovať celoročne.
Zámerom je na ploche dvanásť hektárov postaviť v troch etapách areál vybavený bazénmi, službami a rôznymi atrakciami, ktorý by mohol denne obslúžiť viac ako 8-tisíc návštevníkov. Tatranský Aquapark bude mať sedem antikorových bazénov, z toho tri kryté, s celkovou plochou vyše 2 000 štvorcových metrov. Výstavba by sa mala podľa plánov zavŕšiť v roku 2007, celkové investičné náklady by mali presiahnuť 1,6 miliardy korún.
Aj vodné centrum pod Tatrami bude v plnej miere využívať geotermálnu energiu. Po viacerých neúspešných rokovaniach s nemeckými a so slovinskými záujemcami popradská samospráva uzavrela dohodu s britskou spoločnosťou Letheby & Sons. Spolu založili spoločnosť Aquapark, ktorej je Letheby & Sons väčšinovým vlastníkom.
Ostatní stoja
Neistý je ďalší osud ambiciózneho plánu Aquaparku, s.r.o., Banská Bystrica. Na jeho výstavbu v priestoroch plážového kúpaliska sa počíta s preinvestovaním miliardy korún. Ide o jeden z najväčších projektov v regióne. Súčasťou aquaparku by mali byť aj doplnkové služby na ploche 4 000 m2. Park s celoročnou prevádzkou mal byť pôvodne dokončený v roku 2004. Ani v polovici vlaňajška sa však s prácami nezačalo. Naďalej sa rokovalo s potenciálnymi investormi.
Výmena investorov i realizátorov odďaľuje aj realizáciu projektu vodného parku, ktorý by mal byť súčasťou športového areálu v bratislavskej Petržalke. Aktuálne sú v hre talianski investori. Akosi sa prestalo hovoriť aj o projektoch v Novej Dubnici a na Zelenej vode pri Rimavskej Sobote.
Naopak, začiatkom marca predstavilo projekt výstavby aquaparku prebudovaním krytej plavárne košické Staré Mesto. Štúdia stomiliónového projektu počíta s využitím prostriedkov z eurofondov. Mestskú časť viedla k príprave projektu absencia takéhoto druhu zábavy a nedostatočná kapacita košických kúpalísk.
Ilustračné foto – Milan Illík
</form>
© 2004 TREND Holding, spol. s r.o.


