Lyžiarske stredisko Nassfeld na hraniciach Rakúska a Talianska je svojím spôsobom zvláštna destinácia. V polovici januára bolo v hoteloch, na lanovkách, zjazdovkách a horských chatách počuť výlučne chorvátčinu a slovinčinu, prípadne češtinu. Ani ste nemali pocit, že ste v Rakúsku, nemčiny bolo naozaj poskromne. Ešte aj materinský jazyk väčšiny obsluhy bol podľa prízvuku iný ako nemecký.

Taliansko za rohom

Chorváti, Slovinci, ale aj Taliani (hoci tí chodia uvedomelo väčšinou do vlastných stredísk) to sem majú na skok, takže sa nemožno čudovať, že na svahoch prevládali, najmä ak mali práve vtedy prázdniny.

Od Talianska oddeľuje Nassfeld len pomyselná hraničná čiara a oznam vedľa cesty, že už nie ste na území Rakúska, ale Talianska. Počas niekoľkodňového pobytu to má nesporne svoje výhody – najmä pre ľudí, ktorí sa okrem dobrej lyžovačky radi aj dobre najedia a s obľubou menia kuchyne. Stačí totiž párminútová prechádzka a korutánsku horskú kuchyňu môžete vymeniť za pravú taliansku pizzeriu či ristorante. V pešej dostupnosti od Nassfeld Sonnenalpe sa nachádzajú hneď tri so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane srdečného a hlučného talianskeho majiteľa.

Hoci – v Nassfelde nájdete aj reštauráciu, ktorá uspokojí tých najnáročnejších z náročných. Podnik Arnolda Puchnera sa pýši tým, že je najvyššie položenou reštauráciou v Rakúsku (vo výške 1 500 metrov), ktorá má tri čapice od gurmánskeho bedekra Gault Millau a patrí teda medzi absolútnu rakúsku špičku. Pokiaľ ešte vychádzalo rakúske vydanie Michelina, aj ten si túto reštauráciu vážil a cenil si ju na dve hviezdičky, ktoré dostávajú len top-top podniky (tri hviezdičky nemá v Rakúsku doteraz nikto).

Jazykový rýchlokurz

Ešte niečo má juh Korutánska spoločné viac s juhom ako s Alpami – počasie. Oficiálne sa udáva, že je tu v zime o 100 slnečných hodín viac ako na severnej strane Álp. Teória je jedna vec, v našom prípade ju potvrdila aj prax. Počas nášho pobytu malo na severnej strane Álp snežiť – a podľa obrázkov z kamier počas rannej Wetterpanoramy v rakúskej televízii aj husto snežilo. V Nassfelde bolo síce tiež chladno, v 2 000 metroch klesla teplota na mínus 10 stupňov, ale nebo bolo azúrové a stredisko si mohlo zarátať do štatistík ďalšie hodiny slnečného svitu.

Nassfeld je najväčším korutánskym lyžiarskym strediskom a so 110 kilometrami tratí a 30 lanovkami patrí aj do Top 10 rakúskych stredísk. Bývať možno priamo pri lanovkách, na plošine Nassfeld Sonnenalpe – tam si naozaj stačí obuť lyžiarky v hoteli, pripnúť pred ním lyže a zlyžovať k najbližšej lanovke. Respektíve na konci dňa (alebo keď vás lyže prestanú baviť) zlyžovať priamo pred vchod do hotela.

Len cesta autom až hore k hotelom je náročnejšia – má prevýšenie 900 metrov a vinie sa strmo hore po početných serpentínach. Pre ľudí, ktorí trpia kinetózou, alebo im len nerobia dobre zákruty, je to dosť náročné.

Druhá možnosť je zostať bývať dole pod lyžiarskymi traťami v mestečku Tröpolach a voziť sa k nim denne kabínkovou lanovkou Milennium Express. Cesta hore z nadmorskej výšky 650 metrov do výšky 1 919 metrov trvá 17 minút, pričom Milennium Express je najdlhšou lanovou dráhou v Alpách. Sedemnásť minút je dosť dlhý čas, prečo by sa nedal nejako využiť, povedali si v miestnom turistickom združení a rozhodli sa počas cesty lyžiarov zabaviť. Vymysleli pre nich najrýchlejší kurz korutánčiny na svete. Pozostáva zo 16 najdôležitejších slov v miestnom dialekte, ktoré vám počas jazdy opakujú. Takže ak neviete, čo je „Pusserl“či „Pfiateich“ v lanovke z Tröpolachu sa to možno dozviete, a to po nemecky aj anglicky.

Kuba na svahu

Od polovice marca do konca sezóny sa horské chaty vždy zmenia na najväčšiu slnečnú terasu Álp – každá z chát zariadi svoju terasu podľa nejakej témy, tomu prispôsobí ponuku jedál a nápojov a aj hudbu. Takže tu možno zažiť v lyžiarkach napríklad Karibik. Vrcholom býva Festa de Cuba, ktorá bude tento rok 25. marca, pastva pre oči najmä pre pánsku časť návštevníkov. Horúce rytmy na pódiách totiž predvádzajú sporo oblečené tanečnice a kto má guráž a odvahu, môže sa pridať.

Nassfeld je, pokiaľ ide o lyžovačku, masovka, respektíve je to stredisko pre ľudí, ktorí chcú stráviť dovolenku prevažne na zjazdových lyžiach a naháňať kilometre. Alternatívou pre tých, ktorí sa už nalyžovali dosť a hľadajú iný, pokojnejší spôsob trávenia zimného dovolenkového pobytu, je jazero Weissensee.

Kým Nassfeld predstavuje jednu tvár tejto spolkovej krajiny – hory, Weissensee, predstavuje tú druhú – jazerá, ktorých je tu niekoľko desiatok. Preto Korutánsko nežije prevažne zo zimného turizmu, ako napríklad Tirolsko, ale zima a leto sú tu vyrovnané, resp. leto je ešte silnejšie ako zima. Aj Weissensee je najmä letnou destináciou. Je jazerom s najčistejšou vodou v Rakúsku, tá dosahuje kvalitu pitnej vody. Navyše má v lete na kúpanie príjemných 24 stupňov. Medzičasom si však vybudovalo imidž aj ako miesto na trávenie alternatívnej zimnej dovolenky. Hlavným lákadlom je tu však ľad. Weissenssee, nachádzajúce sa v nadmorskej výške 950 metrov, je s rozlohou 6,5 hektára najväčšou zamrznutou prírodnou plochou v Európe, ktorá je upravená na korčuľovanie a iné športy na ľade. Od decembra do marca sa tu dá korčuľovať, ľad dosahuje hrúbku až 40 centimetrov. To sú tie paradoxy korutánskej klímy – napriek tomu, že dole nebolo po snehu ani stopy, hore v Nassfelde bolo vyše metra a napriek príjemnému a teplému počasiu tu dokáže vodná plocha zamrznúť tak, že sa dá na nej korčuľovať tri mesiace.

Korčuľovanie tu má aj profesionálny rozmer, sú tu vytvorené a upravované rýchlokorčuliarske dráhy, ktoré majú svoje pravidlá. Nesmie sa na ne ísť napríklad s bežnými korčuľami. Len s rýchlokorčuliarskymi, ktoré tu požičiavajú. Samozrejme, kto nechce krúžiť po dráhe, ale sa len tak korčuľovať, priestoru je tu dosť. Tak isto na iné aktivity – keď sme tam boli, niekoľko skupiniek tu hralo v Rakúsku veľmi populárne Eisstockschiessen, čo je variant curlingu. Každoročne sa tu koná golfový turnaj na ľade – jeden z dvoch v Európe. Druhý je v St. Moritzi, ten je však na pozvánky, turnaj na Weissenssee je verejný.

Líška pod hladinou

Najväčšie podujatie sa tu však koná vždy na prelome januára a februára. Vtedy sa sem nasťahuje na dva týždne päťtisíc Holanďanov, ktorí prídu súťažiť v svojom národnom športe, za ktorý rýchlokorčuľovanie považujú. Najprestížnejšou disciplínou je maratón na 200 kilometrov, rekord je 5 hodín a 11 minút, ale šancu zúčastniť sa majú aj rýchlokorčuliari – amatéri, ktorí si chcú vyskúšať trate na 10, 20 a 50 kilometrov. Okolo jazera sú vybudované aj bežkárske stopy a práve keď sme tam boli, zakladali novú tradíciu – boli tam majstrovstvá Rakúska psích záprahov. Občas má Weissensee ešte aj inú atrakciu – dokonca takú, ktorá zaujíma aj televízne kamery. Pred niekoľkými rokmi do jazera napríklad spadla neopatrná líška, ktorá pod hladinou zamrzla. Keďže ľad je tu priezračný, celú zimu ju bolo ako vypreparovanú vidieť pod ľadom. Bola atrakciou, na ktorú sa chodili pozerať ľudia zďaleka.

Článok bol pripravený v spolupráci s Kärtner Werbung.

Foto - Jarmila Horváthová

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.