Tokio je mesto, kde stretnete ľudí, ktorí pracujú nadčasy a prácu berú vážne, kde sa spoločnosť riadi jasne stanovenými pravidlami a všetko má svoje miesto a čas. Je to však aj mesto, kde pojmy zábava a odreagovanie naberajú úplne nový, nevídaný rozmer, kde vzduch vonia čerstvým sushi zapíjaným saké a kde človek prespieva celú noc.

Už keď vystúpite po dvanásťhodinovej ceste z lietadla, je vám jasné, že ste sa ocitli v inom svete. Vo svete, kde zrazu neviete čítať ani písať, kde len málokto rozumie vašej angličtine a kde vy ste väčšinou najvyšší človek v miestnosti. Pravdaže, na každom kroku vás sprevádzajú anglické nápisy a každý rozumnejší človek sa v Tokiu nestratí, ak si včas uvedomí, že mapy tu ignorujú pravidlá západnej kultúry, v ktorej sever je vždy hore a východ vpravo. Často sa stane, že rieka južne od parku, kde stojíte, je na mape nakreslená vpravo a vy budete polhodinu blúdiť, aby ste našli chrám, ktorý by mal byť v jeho severnej časti.

Chrámy označené svastikou

Tokio vyzerá navonok presne tak, ako ho vidieť vo filmoch. Vysoké budovy, vysvietené ulice, upravené parky s jazierkami plnými rýb, minimalizmus a veľa áut. Keď sa postavíte na výhľadňu v Tokio Tower, ktorá až príliš nápadne pripomína Eiffelovu vežu v Paríži, uvedomíte si, aké je rozsiahle, ale aj ako málo zelene má. Ak navštívite Tokio s úmyslom vidieť čo najviac povestných bonsajov alebo zenových záhrad, budete s veľkou pravdepodobnosťou sklamaní. Na každom kroku však určite objavíte udržiavané budhistické a šintoistické chrámy, do ktorých môžete bez výčitiek vstúpiť a rozjímať. Pred vstupom do svätyne si nezabudnite umyť ruky v studničke pred chrámom a očistiť tvár dymom z veľkého kotla plného vonných tyčiniek a posvätného popola. Každý budhistický chrám je označený hákovým krížom. Svastika tu však nadobúda úplne iný význam, ako máme v mysli zakorenený my – znamená osvietenie.

Pracovitý národ

Tokio, to nie sú len mrakodrapy a hi-tech elektronika, najväčší rybí trh na svete či parky. Sú to hlavne ľudia, ktorí tam žijú. Množstvo ľudí a národov, ktoré robia Tokio Tokiom. Japonci na cudzinca z Európy pôsobia trošku rezervovane, sú vždy veľmi slušní až úslužní, vážia si svoju prácu, sú na ňu hrdí a pracujú svedomito. Na všetko existuje v Tokiu pracovná pozícia. Na letisku vám jeden človek predá lístok na cestu do centra, druhý ho pri autobuse skontroluje, ďalší vám vezme batožinu a jeho kolega na ňu nalepí lístok. Nastúpiť vám pomôže vodič. Všetci piati to pritom urobia rýchlo, s úsmevom, poďakovaním a úctivým úklonom. Ak sa vám nepodarí vyhnúť rannej špičke v metre, narazíte na človeka v bielych rukaviciach a uniforme, ktorý stojí pri vozni a jeho úlohou je doslova natláčať ľudí dovnútra, aby sa dvere mohli zavrieť a aby sa tam pomestilo čo najviac ľudí.

Spievajú všetci

Keďže Japonci pracujú dlho, hľadajú aj rýchle a účinné spôsoby, ako sa odreagovať. Každý deň sa objavujú novinky – kyslíkové bary, miestnosti, kde si človek môže na polhodinu zaboxovať do figuríny a pod. Pravdaže, nezabúdajú ani na tradičné formy odreagovania sa a očistenia duše aj tela. Najznámejšie sú horúce kúpele onsen, kde si človek nielen oddýchne a načerpá energiu, ale pod rúškom pary z kúpeľa sa tu uzatvárajú rôzne obchody. Populárne sú tiež športové zápasy, Japonci sú oddanými fanúšikmi napr. suma, dostihov, bejzbalu, golfu alebo kenda. Japonsko je aj kolískou fenoménu karaoke.

Hovorí sa, že Japonci mali vždy radi zábavu. Aby sa dobre rozprúdila, zvyklo sa spievať, pričom vďaka japonskej zdržanlivosti a slušnosti mohli spievať všetci, teda aj tí, ktorí spievať veľmi nevedeli. Preto sa Japonci spievať nehanbia a robia to radi. A to je zrejme tiež dôvod, prečo sa karaoke stalo v Japonsku také populárne. Je to typická forma zábavy pre japonských biznismenov, ktorí si sem po práci prídu sadnúť s kolegami na drink a vychutnať populárne pesničky vo vlastnej úprave. Najznámejším reťazcom karaoke v Tokiu je Big Echo, ktorého vysoké budovy s vysvietenými nápismi nemôžete prehliadnuť. Preto ak sa chcete zabaviť, navštívte v Tokiu štvrte Roppongi alebo Shibuya, ktoré sú centrom hudby, klubov a reštaurácií a ktoré sa v noci premieňajú na vriaci kotol plný ľudí z celého sveta. Japonské karaoke nie je ako v Európe. Človek sa nemusí postaviť pred celý podnik a spievať pre všetkých. Naopak, karaoke budova sa skladá z malých útulných miestností pre jednotlivcov a páry až po väčšie priestory pre skupinky priateľov alebo večierky. Ponúkajú tu plný servis s jedlom a pitím. Miestnosť je možné objednať si od polhodiny až na celú noc. Nájdete tu veľkú obrazovku s komplikovaným ovládačom, niekoľko mikrofónov a niekedy aj tamburínu na sprevádzanie spevu. Z hrubej knižky si každý vyberie, čo chce spievať, zadá kód a o zábavu je postarané.

Hrajte o guľôčky

Domáci v Tokiu sú okrem iného aj vášnivými hráčmi pachinka. Herne s pachinkom nájdete roztrúsené po celom Tokiu, ak však chcete zažiť naozajstnú atmosféru hry pachinko, najlepším miestom je niekoľkoposchodová Pachinko Tower vo štvrti Shibuya alebo štvrť Shinjuku. Princíp pachinka je jednoduchý. Hráč sa pri výhernom automate snaží získať čo najviac kovových guľôčok. Vloží guľôčku do prístroja a tá musí vpadnúť do správneho otvoru, vďaka čomu mu vypadne zo stoja niekoľkonásobne viac kovových guľôčok. V Japonsku je hazard zakázaný a hrať o peniaze sa nesmie, v špeciálnych obchodoch si však môžete zameniť guľôčky za značkový tovar. Vstúpite do herne a ovalí vás cigaretový dym, príliš hlasná hudba, blikajúce svetlá a pod nohy sa vám neustále pletú vedierka plné stoviek až tisícov kovových guľôčok, ktoré hráči vyhrali. Môže sa stať, že vojdete na chvíľku a vyjdete o pár hodín neskôr s náručou plnou výhier. Každé poschodie herne má svoju tému a okrem gamblerov stretnete mnoho párov a mladých ľudí, ktorí sa tu stretávajú namiesto chodenia po baroch.

Nedeľa v parku

Aby ste spoznali všetky tváre Tokijčanov, nesmiete vynechať nedeľné popoludnie v štvrti Harajuku a pred parkom Yoyogi. Naskytne sa vám nevídaný pohľad, pre našinca v prvom momente nepochopiteľný a smiešny. Na moste priamo pred stanicou metra nájdete mladé Japonky oblečené ako Lolitky, v šatách pre bábiky, namaľované na nepoznanie, alebo chlapcov zmaľovaných a vyobliekaných ako Marilyn Manson. Títo mladí ľudia stoja na moste celý deň a nechávajú sa fotiť turistami. Nikto za to nechce peniaze, proste im len robí dobre pozornosť ľudí naokolo. Keďže dotyky pre Japoncov nie sú také prirodzené ako u nás, na moste stretnete dobrovoľníkov, ktorí vás zadarmo objímu. Len tak, pre dobrý pocit. O pár stoviek metrov ďalej, hneď vedľa olympijských štadiónov z olympiády v roku 1964, nájdete vchod do Yoyogi parku, pred ktorým každú nedeľu a v každom počasí tancujú tzv. rockabillies alebo tokijskí Elvisovia. Títo chlapi od 20 do 40 rokov s nagélovanými vlasmi, hrebeňom v zadnom vrecku a topánkami oblepenými páskou bavia okoloidúcich. Povzbudzujú ich v tom ich manželky aj deti, ktoré tam s nimi chodia. Skupiny sa v tancovaní striedajú a ako v každej sociálnej skupine v Japonsku, aj tu funguje jasne viditeľná hierarchia medzi jednotlivými jej členmi. Elvisom sekunduje skupina žien, ktoré sú oblečené v štýle filmu Pomáda. Čokoľvek robia v zamestnaní počas týždňa, nedeľa je pre nich deň, keď sa môžu vymaniť z pevne stanovených zákonov japonskej spoločnosti a robiť, čo ich baví.

Autorka je spolupracovníčka TRENDU.

Foto - Zuzana Janove

PÔŽIČKA na čokoľvek od 300 do 4300 eur