Lietadlo sa po dvanásťhodinovom lete s medzipristátím na doplnenie paliva v púštnom Džibutsku blíži k rajskej záhrade. Pomaličky klesá a cestujúci dychtivo pozerajú cez malé okienka pod seba: nádherné tyrkysové more, biely piesok a nespočetné odtiene zelenej farby. Tak vyzerá z výšky perla Indického oceánu, 64 km dlhý a 47 km široký ostrov Maurícius. Od afrického Madagaskaru je vzdialený východným smerom asi 800 km  a spolu so susedným ostrovom Réunion a Rodrigues tvorí súostrovie Maskarény.

Vták Dodo. Kedysi to bol na ostrove posvätný vták, dnes národný symbol. Pri odchode z Maurícia nechýba jeho napodobenina z dreva, keramiky či zo skla takmer u žiadneho turistu. Tohto tučnučkého operenca s krátkymi nohami uvidíte na tričkách, príveskoch, pohároch. Dokonca má aj svoju sochu. Ešte kedysi dávno ho vyhubili moreplavci pre jeho chutné mäso a úplne vymizol zo všetkých ostrovov, na ktorých žil. Dodo bol však aj súčasťou ostrovného ekosystému. Stromové porasty oblasti zanikajú práve preto, lebo zanikol Dodo. Plody stromov totiž museli najskôr prejsť cez jeho tráviaci trakt. Tam sa narušil ich obal a vďaka tomu mohli neskôr vyklíčiť.

Pravá exotika.  Maurícius, to sú predovšetkým krásne pláže, more, čajovníkové a trstinové plantáže a perfektné služby. Málokde na svete nájdete hotely, kde sa držia zásady – rovnaký počet personálu ako hotelových hostí. Pre každého turistu ten najvyšší luxus a individuálna starostlivosť. Ráno si vybehnete z hotela na pláž, sadnete do prúteného kresla, popíjate rannú kávičku a užívate si nádheru. Len čo kávu dopijete, už pri vás stojí obsluha a ponúka čerstvo vytlačené džúsy či ovocie odtrhnuté zo stromu. Starostlivosť, na ktorú sa príjemne zvyká, no ťažko z nej odvyká.

Pobrežie ostrova je takmer celé chránené koralovými útesmi, čo ocenia najmä tí, ktorí neobľubujú veľké vlny, ale majú radi skôr pokojné more. „Tu sa veru nemusíte báť žralokov ani nejakých morských príšer,“ tvrdí o výhodách útesu miestny hotelier Jean Luc. Na takej pokojnej hladine sa výborne učí jazda na vodných lyžiach, dobre sa šnorchluje a ani o neposedné deti sa netreba báť. Kto má rád trochu adrenalínu a chce si zabojovať s vlnami, zamieri na sever ostrova. Tam kúsok útesov chýba.

Nijaké chartery. Na ostrove nepristávajú nijaké charterové lety, neexistuje tu masová turistika. Podľa Jeana Luca si Maurícius chce zachovať jedinečnosť, neopakovateľnosť a najmä nechce skončiť ako Kanárske ostrovy. Aj preto je každý hosť kráľom. Cena pobytu často zahŕňa miestne atrakcie vrátane tenisových kurtov, golfového ihriska, squashu či vodných športov. Niekedy je v cene aj lekcia golfu či potápania.

Maurícius sú predovšetkým pláže a kvôli nim sa oplatí prejsť aj kus cesty. Jemný biely piesok strácajúci sa v tyrkysovo modrej lagúne láka, hoci hneď za hotelom je vlastná pláž, ktorej nechýba skutočne nič. Pre zaľúbencov sú zasa ako stvorené vyľudnené romantické zátoky len kúsok od hotelových komplexov. Ležadlá a slnečníky na hotelových plážach sú zadarmo. Za malý peniaz sa dá požičať vodný bicykel, kanoe, surf, vodný skúter. Alebo v potápačskom centre si zaplatiť inštruktora a vybrať sa na dve-tri hodinky šnorchlovať. Miestni vás na loďke zavezú na úžasné miesta, kde sa pod vami otvorí doslova prekrásne tropické akvárium. Len pri tej nádhere netreba zabudnúť, že tunajšie slnko človeka veľmi rýchlo spáli.

Naprieč súostrovím. S výletmi na Mauríciu nie je problém. Medzi najobľúbenejšie patrí celodenný na ostrov Ile aux cerfs s panenskými bielymi plážami a až gýčovito tyrkysovou lagúnou či návšteva botanickej záhrady Pamplemousses, ktorá patrí k najväčším na svete a ukrýva množstvo exotickej fauny vrátane storočných korytnačiek. V hlavnom meste Port Louis možno navštíviť poštové múzeum so snom každého filatelistu – Modrým Mauríciom alebo typický miestny trh so zmesami korenín. Cez plantáže s cukrovou trstinou sa dá dostať k vodopádom Rochester Falls. Voda sa tam valí cez kamenné formácie, ktoré kedysi vytvorila vychladnutá láva. Kto má rád zrýchlený tep, príde si na svoje v La-Vanille-Krokodilparku. Je to krokodília farma, kde až z Madagaskaru doviezli krokodíly nílske. Ochutnať pravý maurícijský čaj s vanilkovou chuťou možno na najväčšej čajovej plantáži ostrova Bois Chéri a dopriať si tradičný kreolský obed zasa v koloniálnom domčeku v St. Aubine.

Odporúča sa aj prejazd naprieč Mauríciom požičaným autom (vyjde to asi dvetisíc rupií na deň, čo je približne toľko slovenských korún). Popri ceste sa týčia bizarné skaliská v neuveriteľných tvaroch, vyhasnutý kráter sopky a šíre polia s cukrovou trstinou, na ktorých robia domáce obyvateľky v typickom maurícijskom oblečení.

Maurícius ponúka aj obrovskú výrobňu diamantov spojenú s múzeom histórie ich výroby či fabriku na výrobu modelov lodí. Výhodou je, že tieto fabričky majú obchodíky, kde si vzorky môžete priamo zakúpiť. Ručne vyrábané modely lodí sú verné kópie svojich niekdajších predchodkýň a majú ich v rôznych veľkostiach, od pár centimetrov až po niekoľkometrové. Nie je to však lacná záležitosť, asi 30-centimetrová loďka stojí do 4-tisíc maurícijských rupií.

Stopy histórie.  Maurícius objavili portugalskí moreplavci krátko po roku 1500. V 16. storočí sa naň nasťahovali Holanďania. Ostrov vyhlásili za holandskú kolóniu a nazvali ho podľa svojho panovníka Moritza von Nassau. Neskôr ostrov obsadili Francúzi, ktorí tam zanechali výbornú kuchyňu. Potom sa Maurícius dostal do rúk Angličanov, ktorí tam zasa zmenili systém dopravy – dodnes sa tam jazdí vľavo. Keď v roku 1833 vyšiel zákaz otroctva, na Maurícius sa začala privážať lacná pracovná sila z Indie. Potomkovia indických prisťahovalcov žijú na ostrove dodnes a tvoria takmer dve tretiny obyvateľstva. Od roku 1992 je Maurícius republikou. Na tomto malom ostrove žijú kresťania i moslimovia, Indovia, Francúzi, Číňania a všetci spolu žijú v až neuveriteľnej harmónii a zhode. Spolu slávia hinduistické, kresťanské, moslimské i budhistické sviatky. Udržiavajú si vlastné tradície a zvyky a nikomu ani na um nezíde, aby potláčali tých druhých alebo aby ich nejako obmedzovali.

Zmes chutí.  Ľudia na Mauríciu sú mimoriadne prívetiví, priateľskí a usmievaví, ale príliš bohato si nežijú. Na reštaurácie nemajú peniaze – tie sú v podstate len pre turistov. Doma varia jeden deň kreolskú tradičnú špecialitu, druhý deň niečo pikantné indické, ďalší čínsku pochúťku a tak dokola. Veľký dôraz sa, samozrejme, kladie na morské živočíchy, ryby a množstvo chutného ovocia. Pestré zloženie obyvateľstva sa odráža aj v rozmanitosti kuchyne. K špecialitám patrí jahňacina, Camarons, čiže riečny krab s pikantnou omáčkou, sépia, čerstvý ananás s čili omáčkou a ryža. Zapiť to môžete kokosovým mliekom, miestnym pivom alebo národným nápojom, ktorým je biely rum. Popri Dodovi je to aj jeden z najčastejších suvenírov, ktorý si turisti odnášajú z Maurícia, litrová fľaša vyjde asi na sto rupií.

Autor je spolupracovník TRENDU.