Liptov chce v turizme dosiahnuť viac
Samospráva a veľké súkromné firmy sa spojili do jedného združenia.
Liptov je slovenskou turistickou destináciou čislo jeden – v zime aj v lete. Je tu najväčšie slovenské lyžiarske stredisko Jasná, množstvo menších stredísk ako doplnok zimnej dovolenky a pre mnohých návštevníkov hlavný letný cieľ dva z troch najnavštevovanejších slovenských aquaparkov – Tatralandia pri Liptovskom Mikuláši a Thermal Park Bešeňová pri Ružomberku.
Sedem silných
Práve tu vznikla iniciatíva na založenie prvého klastra cestovného ruchu na Slovensku. Je to forma združenia cestovného ruchu, ktorá spojila samosprávu – mestá Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Liptovský Hrádok – a najsilnejších hráčov cestovného ruchu v regióne – Jasnú Nízke Tatry, Skipark Ružomberok, Aquapark Tatralandia a Thermal Park Bešeňová.
Je však otvorená aj pre ďalšie subjekty. Spojiť samosprávu a veľké súkromné firmy do jedného združenia sa na rivalitou presiaknutom Slovensku zatiaľ nikomu nepodarilo. Klaster Liptov je prvou lastovičkou.
Cieľ, ktorý si dal, je ambiciózny – zvýšiť počet návštevníkov Liptova do roku 2013 na dvojnásobok súčasného počtu. Iveta Niňajová poverená riadením klastra zdôrazňuje, že chcú znásobiť potenciál, ktorý Liptov v turizme má.
Súvisiace články
V silnej konkurencii a doslova boji o turistov, ktorý v Európe, ale aj vo svete vládne, majú šancu presadiť sa len tí väčší. Čím je región menší, tým horšie sa mu to bude dariť.
Značka pre región
Klaster by mal vystupovať ako organizácia destinačného manažmentu, oficiálny koordinátor rozvoja cestovného ruchu v regióne a oficiálna marketingová centrála pre región Liptov. Jedným z prvých krokov, ktoré urobil, bolo vybratie značky, ktorá bude Liptov reprezentovať.
Na svete je od októbra a Liptov sa stal prvým regiónom na Slovensku, ktorý sa bude svetu prezentovať a komunikovať pod jednotnou značkou. Oficiálne ho pokrstia na veľtrhu cestovného ruchu Slovakiatour v januári 2009 v Bratislave.
Štylizovaný biely nápis liptov v červenom poli bude umiestnený na všetkých prezentačných a reklamných materiáloch členov klastra a postupne ho začnú používať nielen jeho členovia, ale aj ich partneri. Ako hovorí I. Niňajová, na používanie značky budú presne definované pravidlá, určite budú z toho zoznamu vylúčení napríklad čierni ubytovatelia.
Ďalším krokom bolo nadväzovanie strategických partnerstiev – partnerstvo prisľúbili Žilinský samosprávny kraj, Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR), medzinárodný predajca športového oblečenia Interšport a v príprave sú rokovania aj s ministerstvom hospodárstva.
Marketingový riaditeľ SACR Martin Horváth hovorí, že klaster robí to, čo v slovenskom cestovnom ruchu chýba. Snaží sa o spoluprácu a synergiu podnikateľov a samospráv.
Jej výsledkom by mali byť také atraktívne produkty a projekty. „To tu chýba. Snažíme sa síce propagovať Slovensko ako turistickú destináciu, ale keď príde na konkrétne produkty pre návštevníkov v jednotlivých regiónoch, zrazu máme problém, čo ponúkať,“ tvrdí M. Horváth.
Región Liptova chce klaster prezentovať ako priestor, kde je čo robiť 365 dní v roku. Jeho marketingová manažérka Petra Tomášová hovorí, že zaujímavé produkty v Liptove a v iných častiach Slovenska existujú aj v súčasnosti, ľudia, ktorí pracujú v turistickej brandži, ich však nevedia dostatočne predať.
Preto je jednou z úloh klastra „vytiahnuť“ ich na svetlo. Dať im takú podobu, aby ich potenciálni návštevníci túžili zažiť na vlastnej koži, mali záujem navštíviť a objavovať „nový“ región Liptov.
Postupne by sa mali vytvárať konkrétne produktové línie a regionálne balíky služieb zamerané napríklad na prírodu, šport, rodiny, históriu, kultúru a ďalšie aktivity.
Aj podnikať
Hlavným kameňom úrazu, prečo združenia cestovného ruchu na Slovensku nefungujú tak ako v okolitých štátoch, je nedoriešené financovanie. V klastri Liptov sa podarilo dohodnúť na systéme financovania, podnikateľské subjekty prispievajú podľa počtu návštevníkov a samosprávy podľa počtu ubytovaných. Klaster chce peniaze získavať aj vlastnou podnikateľskou činnosťou.
„Chceme nielen spájať podnikateľov, ale aj sami podnikať, to je jedna zo základných myšlienok filozofie klastra,“ hovorí I. Niňajová. V tejto zimnej sezóne chcú získavať financie najmä predajom regionálnej karty.
V rámci nej by sa mala objaviť kombinácia lyžovačky, pobytov v aquaparkoch, vstupov do regionálnych múzeí a galérií za cenu, ktorá bude výrazne výhodnejšia, ako keby si turista kúpil všetky vstupy osobitne za platné ceny. „Komunikovať budeme v prvom rade zľavu, ktorú karta poskytuje, pre ľudí je určite zaujímavejšie vedieť, koľko ušetria, než koľko karta stojí,“ vysvetľuje P. Tomášová.
Ďalším zdrojom príjmov by mal byť rezervačný ubytovací systém, kde by mal klaster profitovať z marží za ubytovanie. O kúpe licencie naň však momentálne len uvažujú, rezervačný systém by sa mal stať realitou na budúci rok. Zdrojom príjmov by mala byť aj účasť na marketingových aktivitách klastra, ktoré bude zabezpečovať pre členov a externých partnerov.
Klaster by mal v budúcnosti zlepšiť aj možnosti verejnej dopravy do turistických stredísk v Liptove. Plánujú optimalizovať cestovné poriadky jednotlivých spojov, aby sa návštevníci mohli bez problémov dostať do stredísk.
V budúcnosti uvažujú o projekte, ktorého súčasťou by bola kúpa autobusov s prispením európskych peňazí. Prevádzkovala by ich SAD, ale v zime by slúžili ako tripbusy. Tie by zvážali lyžiarov z dedín do lyžiarskych stredísk podobne, ako je to v Rakúsku.
Klaster Liptov je momentálne akýmsi laboratóriom v slovenskom turizme. Ľudia, ktorí sú v ňom zainteresovaní a vedú ho, veria, že priviedli na svet životaschopný projekt. Ak to naozaj tak bude, mohol (a mal) by sa stať modelovým projektom aj pre ďalšie regióny.
- Čo je klaster
- združenie subjektov súkromného a verejného sektora i univerzity v určitom odvetví, ktoré hľadá optimálne a inovatívne riešenia spoločných problémov všetkých členov na princípe „win-win“, rovnakého prínosu pre všetkých
- efektívny hnací motor regionálneho rozvoja
- celosvetový trend organizačných štruktúr v regionálnom cestovnom ruchu
- oficiálna turistická autorita na úrovni destinácie, ktorá zabezpečuje pre svojich členov a partnerov profesionálny marketingový servis
- koordinátor rozvoja cestovného ruchu v destinácii – svojimi profesionálnymi znalosťami a skúsenosťami analyzuje situáciu v nej a navrhuje riešenia pri strategickom plánovaní, sledovaní výkonnosti pomocou analýz a štatistického zisťovania či manažmentu kvality – tvorí oficiálnu marketingovú a komunikačnú stratégiu destinácie, manažment značky - má na starosti produktový manažment – podporu tvorby a rozvoja kľúčových destinačných produktov, propagáciu a podporu predaja, edičnú činnosť, prezentáciu destinácie doma a v zahraničí, prieskum trhu, informačný servis, tvorbu imidžu, PR destinácie
Čo je DMO
Foto - Braňo Molnár
© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.


