Mikrobus jedného z dvoch ostrovných taxikárov nemá do ostrej zákruty nad prístavom Svätý Michal šancu. Bartul Antičević musí trochu cúvnuť, potom kúsok dopredu, ešte raz cúvnuť, až sa vykrúti. Potom ešte jedna zákruta s cúvaním a jazda na jednotke päťdesiat metrov nad prístav. Volá sa rovnako ako ostrovné sídlo i celý ostrov. Lastovo.

V pivničke pod svojím domom a penziónom uprostred prezentácie bieleho vína z odrody maraština, ktorá sa pestuje vraj iba na Lastove a rubínového voňavého plavacu sa Ivo Pavličević ospravedlňuje a slovo odovzdáva synovi. Robota volá.

Je vodičom jediného miestneho autobusu a musí odviezť ľudí z mestečka Lastovo do prístavu Ubli k linke katamaranu cez Korčulu a Hvar do Spitu. Denne obslúži ešte dva trajekty, ktorými je k pevnine takmer päť hodín a potom sa ostrov stáva svetom ticha. Tak mu čas vystačí aj na vinohrad, ktorý dá osem až desať ton hrozna.

Víno zväčša rozpredá, z trochy vypáli rakiju, a aj tú predá. Po oberačkách príde čas na olivy. Zbiera do Vianoc, uprostred zimy lisuje a olej tak isto rozpredáva. Za sedemdesiat kún (približne 290 korún) s výnimkou toho, čo potrebuje manželka do kuchyne.

Tá spotrebuje viac než bežná domácnosť, lebo Marija varí pre hostí v štyroch izbách ich penziónu. Špecialitou sú večere s rybami a morskými potvorkami, ktoré vie pripraviť na toľko spôsobov, že sa hostia neobjedia, aj keby ich mali na každý deň.

Chorvátsky koniec sveta

Štyridsaťšesť štvorcových kilometrov, päťdesiatpäť námorných míľ (102 kilometrov) od Splitu i Dubrovníka, najvzdialenejší ostrov i súostrovie od pevniny. Štyridsaťdeväť ostrovov a ostrovčekov, ktoré s výnimkou najväčšieho Lastova, menšej Prežby a ešte menšej Mrčary majú iba meno, nie však obyvateľov.

„Práve to ticho mi vyhovuje, vyhľadávam také miesta v Chorvátsku i Grécku,“ vraví Tomáš Lajčiak, manažér firmy, ktorá dováža liehoviny, zaskočený, keď ho ako Slováka podľa ešpézetky jeho malého seata zastavuje iný Slovák. S manželkou a švagrom dal iba za trajekt 590 kún (necelých 2 400 korún), toľko, čo ho vyšla cesta od Bratislavy.

Spolu s dvoma ďalšími rodinami sa usadili v apartmánovom dome v Skrivenej Luke, v zátoke na juhu ostrova, ktorá je rajom surfistov, rybárov a potápačov. Pri myse Struga totiž vylovili na sklonku devätnásteho storočia osemnásťkilového homára, najväčšieho, akého tam dovtedy i odvtedy vylovili.

Z vďačnosti a oddanosti ho poslali cisárovi pánovi do Viedne a ten sa svojim poddaným odvďačil debnou kávy a cukru. O pol storočia neskôr z päťdesiatmetrovej hĺbky vylovili koral s hmotnosťou celých štyridsaťpäť kilogramov.

Je to jeden z najteplejších a najslnečnejších ostrovov v Dalmácii s 2 700 hodinami slnečného svitu ročne. A jeden z najzalesnenejších.

Hostí je tam však napriek povesti stále iba toľko, že si vzájomne neprekážajú. Preto je Lastovo antistresovým sanatóriom na premývanie hláv unavených manažérov a podnikateľov, ktorí chcú mať aspoň na pár dní v roku svätý pokoj, ostrov profesionálnych robinzonov či mladomanželov na svadobnej ceste. Národný park i jeden z desiatich stredomorských ostrovov zo zoznamu Svetového fondu na ochranu prírody World Wildlife Fund.

Najstarší maják

Maximálna samota je poldruha kilometrov južne od Skrivenej Luky po štrkovej ceste na myse Struga. Na skale takmer sto metrov nad morom sa týči dvadsaťmetrová veža najstaršieho majáka v Chorvátsku. Postavili ho v roku 1839. Žiarovka pod kupolou by sa zmestila do dlane, ale dômyselnou optikou a zrkadielok, otáčajúcich sa okolo zvislej osi, dáva zábleskom intenzitu, že plavidlá vidia cestu na dvadsať míľ.

Pretože všetko pod kopulou zautomatizovali a zelektronizovali, stála posádka je zbytočná. Tak sa Jure Kvinta, tretí z generácií strážcov tohto majáka, rekvalifikoval na hoteliera.

Maják je dnes apartmánom a Jureho prácu určujú žiadosti pätnástich hostí. Priviezť ich od trajektu, naloviť ryby, priviezť nákup, upratať, vyprať posteľnú bielizeň. Je pripravený, že hostia sa tam vyberú aj v pľušti a vetre na romantické Vianoce či Silvestra.

Civilizáciu predstavuje vybavenie kuchyne a v izbách televízory, ktoré sú však najmenej žiadaným vybavením. Vedľa je lístok s upozornením, že maják má aj signál mobilnej siete. Ten je však potrebný zvyčajne iba pre správy.

Šancu nemá ten, kto by si zmyslel, že sa v najbližšiu sobotu vydá na maják. Už v tomto čase si treba rezervovať ubytovanie na budúci rok.

A čo mladé zutekalo

Pavličevićovci majú doma iba jedného syna. Druhý je kuchárom v Nemecku. Nielen kvôli peniazom, ale aj preto, že na ostrove by nemal šancu.

Ešte sa raz pýtam na počet obyvateľov, lebo Meri Glumacová z miestneho turistického združenia hovorila iné číslo než 1 200, ktoré som našiel v bedekroch zo začiatku tohto storočia. Ona opakuje, že na Lastove žije skutočne len 780 ľudí. Tých 1 200 bolo na sklonku minulého storočia. Predtým ešte viac, no veľké krupobitie v roku 1971 zničilo úrodu a vyhnalo Lastovčanov hľadať život inde.

Ľudia odchádzajú stále. Kto na pevnine zmaturuje, nevracia sa. Nemal by tam so svojím vzdelaním čo robiť. Lastovo starne. Miesta základná škola má dokopy deväťdesiat detí. Vlani sa tam narodilo deväť detí, ale podľa pani Pavličevićovej boli aj roky, keď iba dve.

Darmo sa chvália, že meno Ladesta mu dali tri storočia pred naším letopočtom Ilýrčania, darmo ho Rimania nazvali Cisárskym ostrovom, darmo prežil panstvo Grékov, Rimanov, Byzantíncov, Benátčanov, Dubrovnícku republiku, francúzske i britské záujmy, sto rokov Rakúska-Uhorska a potom Talianov. Prežili aj Juhosláviu.

Čo tam vidieť?

Pri Ubli sú základy ranokresťanskej baziliky i sarkofágy staré poldruha tisícročia. Pri vstupe do Lastova ma víta neskorogotický kostolík svätého Vlaha (je môj chorvátsky menovec, v preklade Blažej).

V župnom Kostole svätého Kuzmu a Damiana je nádherná Pieta zo šestnásteho storočia od neznámeho majstra z Benátok. Tento svätostánok bol domovom duchovných, ktorí objavili stovky liečivých bylín a dokázali nimi postaviť na nohy aj vojakov, ktorí sa z východných ťažení vracali s leprou a nemohli domov.

Na ostrove je siedma najstaršia doteraz fungujúca škola v Chorvátsku. Ale z tradície sa nevyžije. Však aj miestny rodák Dobrić Dobričević, Guttenbergov rovesník a jeden z priekopníkov kníhtlače je známy skôr ako Bonius de Bonini a preslávil sa ďaleko od domova.

Tí, čo zostali, vytvorili si medzi štyridsiatimi šiestimi kopcami, tým istým počtom dolín, medzi štyridsiatimi šiestimi kostolmi, kostolíkmi a kaplnkami svoje normy. Kastovali sa aj odlišovali majetkom a najavo to dávali svojrázne: komínmi. Čím bohatší dom, tým honosnejší komín.

Na najvyššej ulici mestečka je Záhrebská banka, bankomat, samoobsluha, informačná kancelária, pošta a pár kaviarničiek, príbytky štátnych úradníkov i policajtov a colníkov. Je ich tam dosť, pretože prístav Ubli hraničným priechodom.

Z tejto uličky vidno do údolia na zrúcaniny mlynov na olivy, ktorých bolo v roku 1880 osem. Skončil sa aj export sardel do Talianska.

Časom totiž záujem pre objem i zložitú dopravu klesol a samozásobovanie znamená iba to, že človek nehladuje. Zároveň si však musí odpustiť veľa z toho, čo získal výmenou za svoje produkty.

Zakázaný ostrov

Lastovo je pokojné mestečko, hoci ostrovanov stáročia vyhlasovali za tvrdohlavých a slobodomyseľných, ktorí si dokázali na všetkých pánoch vytrucovať trochu autonómie. Západná časť ostrova poskytuje však iný pohľad.

V úzkom prielive na jachtárov i cestujúcich z trajektov zízajú čierne diery odtiaľ, kde sa zalesnené svahy stretajú s hladinou. Boli to bunkre, muničné sklady, kryté prístaviská ponoriek silného vojenského námorníctva nezávislej Titovej Juhoslávie. Od päťdesiatych rokov život ostrova diktovala armáda, kto tam nemal trvalý pobyt, nemohol vystúpiť z lode.

Aj keď rozpad Juhoslávie znamenal zánik utajených ostrovných kasární, premena Lastova na milý cieľ turistov prišla akosi po sezóne. Všade, kde to išlo, už stáli dovolenkárske centrá, navyše oveľa ľahšie dostupnejšie. Preto na Lastove iba paberkujú.

Tam, kde tankovali vojenské plavidlá naftu, kotví dnes pár jácht a plachetníc náhodných hostí. Tí musia opatrne našľapovať po betóne, železách a práchnivých doskách, aby sa vyfotografovali pred pomaľovanými rozpadnutými kasárenskými múrmi.

Prví podnikavejší

Pár podnikavejších sa rozhodlo z tohto ticha a spánku profitovať. Tak vzniklo na odľahlých miestach prvé vily, penzióny, krčmičky, vytýčili sa chodníky k miestam s najlepším výhľadom, džogingové trasy i požičovne horských bicyklov.

Kúsok od vojenskej základne je miesto pre päťdesiat plachetníc, základňa a požičovňa výbavy pre športových potápačov a rybárov. A nad tým trojhviezdičkový hotel, ktorý sa dostal do ukrajinských rúk.

V Lučici kamenné staré domy zmenili na príjemné apartmány. V lete ostrov prichýli aj dvetisíc turistov. Tento počet však hravo prekonajú štyri večery v posledný júlový týždeň, keď sa na lastovskom futbalovom štadióne koná dalmatínsky woodstock. Tento rok mal festival džezu, blues a rocku už svoj pätnásty ročník.

Lastovo

Ako sa tam dostať?
Dvakrát denne trajekt zo Splitu do Ubli, ktorý preváža aj autá, raz denne katamaran.
Kde bývať?
Atrakciou je maják Struga. Jediný hotel Solitudo je v Pasadure. Tam je aj dvadsať apartmánových domov a privátov. V Lastove je osem apartmánových domov, v Ubli osem, Zakropnici štrnásť, Skrivenej Luke a v Lučici po sedem. Dá sa nájsť aj ubytovanie v súkromných domoch.
Adrenalín?
Potápanie so sprievodom dopravou loďou a potápačským vybavením až do konca októbra. K dispozícii sú dva kluby a školy potápania.
Informácie?
www.lastovo-tz.net, www.diving-paradise.net, www.crotour.com

Foto – Ján Blažej

© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.