Kúpele s vôňou starého sveta
Väčšina chorvátskych stredísk slúži od jari do jesene, ale Opatija
žije po celý rok.
Mená niektorých hotelov sú hotové učebnice histórie. Druhý najstarší hotel v chorvátskom mestečku Opatija (1885) nazvali Stephanie. Podľa rakúskej korunnej princeznej, ktorá osobne prišla na jeho otvorenie.
Keď mierové dohody z Versailles po prvej svetovej vojne prisúdili Istrijský polostrov Taliansku, hotel premenovali na Regina Elena. Podľa manželky talianskeho kráľa Viktora Emanuela III.
Krátko po druhej svetovej vojne sa volal zasa Moskva. Na znak nerozborného, hoc iba krátkeho juhoslovansko-sovietskeho priateľstva. Len čo sa však prezident Josip Broz Tito so sovietskym vládcom Josifom Vissarionovičom Stalinom rozkmotril, hotel premenovali na Central.
Keď však v roku 1966 padla vtedajšia podoba juhoslovanského centralizmu, dostal meno Imperial. To už dlhé roky vyhovuje každému.
Nice Jadranu
Súvisiace články
Tak nazývali mestečko na brehu Kvarnerského zálivu. Len čo v roku 1873 postavili na Južnej železnici z Viedne do Terstu odbočku do Rijeky, európska aristokracia a viedenská smotánka mali odrazu na výber. Buď stará známa Francúzska riviéra alebo Abbazia, ako vtedy Opatiju nazývali.
Iginio von Scampa, bohatý veľkoobchodník z neďalekého prístavu Rijeka, postavil v roku 1844 v Opatiji vilu a pomenoval ju podľa svojej manželky Villa Angiolina. O bujnú zeleň parku okolo vily sa okrem šikovných záhradníkov postarali aj námorní kapitáni z Rijeky, ktorí von Scampovi takmer povinne nosili semienka a exotické sadenice z celého sveta. Jeho originálnu záhradu – hoci menšiu – sa snažili v ďalších rokoch napodobňovať aj iní majitelia víl.
O šestnásť rokov Villa Angiolina poskytla prístrešie Márii Anne, manželke excisára Ferdinanda, keď hľadala tiché miesto na kúpanie v morskej vode, ktoré jej predpísal lekár. Tak sa o neznámej malebnej Abbazii začalo rozprávať na viedenskom cisárskom dvore.
V lete tam nie je priveľké teplo, v zime mestečko netrápia mrazy. Vzduch je nasýtený soľou, jódom a vôňou ihličia. V roku 1885 priamo na mieste kongres európskych lekárskych veličín uznal, že príjemné podnebie a morská voda Abbazie majú blahodarné účinky na pľúcne a srdcové choroby.
O štyri roky ho oficiálne vyhlásila za liečebné kúpele aj viedenská vláda. Preto Abbaziu neobišiel ani švédsky kráľ Oskar, rumunský kráľ Karol I., princezná Luise von Sachsen Coburg a ďalší predstavitelia high society z prelomu 19. a 20. storočia.
Noblesa monarchie
Viedenskí architekti na Jadran preniesli neoklasicistickú, historizujúcu i secesnú noblesu viedenských palácov. Hotely, reprezentačné rodinné vily, luxusné reštaurácie, kasína i liečebné domy s vaňami so zohriatou morskou vodou, ďaleko od zvedavcov z veľkých miest, ukrývali šľachtu, bohatých podnikateľov, vysokých oficierov.
Mierili na juh aj pred zimou, nasledovaní davom hviezdičiek z viedenských operných, operetných a divadelných scén. Sprievodkyne turistom s radosťou sypú na každom rohu dráždivé klebietky o množstve mimomanželských pestiev šľachticov za konkrétnou fasádou. Aj s príslušnými menami. Cisára Františka Jozefa a herečku Kathariny Schratt nevynímajúc.
Pripomenú však kvôli úplnosti aj to, že šum mora tešil dušu ruského spisovateľa Antona Pavloviča Čechova a čajky poletujúce nad hladinou mora inšpirovali slávnu americkú primabalerínu Isadoru Duncan na novú úspešnú tanečnú kreáciu.
Ku cti ďalších období slúži, že mondénny štýl nezlikvidovali po páde monarchie a ani v rokoch, keď Opatija musela zľudovieť. Na fasádach síce vidno, že ich často nepremaľovávali, aj to, že nové časy priniesli automobilový smog, pretože uzučkými uličkami kľučkuje časť dopravy na juh Istrie.
Dvanásťkilometrová promenáda Lungo mare popri mori od Voloskog po Lovran je však stále miesto romantických prechádzok, hoci staršie dvojice občas aj menej šetrne obieha mládež na kolieskových korčuliach. Opatija však nie je miesto, kde by si zakladali na mladej klientele. Na korze sú síce aj bary či menšie diskotéky, ale hotelieri i zahraniční touroperátori oslovujú cieľavedome najmä strednú a staršiu generáciu, ktorá sa tam cíti lepšie.
Atmosféra zašlých čias
Lákajú ju na starosvetskú kúpeľnú atmosféru, zeleň parkov a pokoj, staré kaviarničky, kasína a do dvadsiatich dvoch reštaurácií so špičkovou medzinárodnou i domácou kuchyňou. Na jedálnych lístkoch majú aj jedlá podľa „cisársky komplikovaných“ francúzskych i viedenských receptov z 19. storočia výlučne z čerstvých potravín a prísad.
K jej delikatesám patria istrijské hľuzovky a ďalšie druhy húb, rôzne paštéty, všetky dary mora, na jar špargľa a na jeseň dezerty z gaštanov, pripravované podľa starých receptov z čias monarchie. Aperitívom môže byť napríklad biska – pálenka s imelom.
Októbrový návštevník stihne marunadu, festival pomenovaný síce podľa gaštanov, ktorý je však aj kvarnerskou formou vinobrania a hodovania pri pečených kačkách. Tie najlepšie sú plnené gaštanmi.
Veľké šľachtické vily sa časom zmenili na hotely a nová doba medzi ne chvalabohu veľmi nenatlačila inú architektúru. Nejedna stará budova zatiaľ dáva najavo, že zažila aj lepšie časy, a je dôkazom, že Chorvátsko sa s privatizáciou hotelierstva ani novými investíciami veľmi neponáhľa. O meste ešte len uvažujú veľké zahraničné hotelové siete, ktoré v Chorvátsku už sú.
Výnimkou je však spoločnosť Vienna International Hotels & Resorts, ktorá prestavala v centre Opatije Villu Louise z roku 1904 na štvorhviezdičkový Designer Hotel Astoria s 51 komfortnými izbami a šiestimi apartmánmi. Bielo-béžová sedempodlažná vila s množstvom veľkých balkónov a terasami je príklad, ako nápadito sa dá skĺbiť mediteránska architektúra začiatku 20. storočia poznačená viedenským imperiálnym luxusom so súčasným dizajnom presvetlených interiérov.
Vynovený hotel je v prevádzke iba druhý rok, zaujal však natoľko, že štyristočlenný hodnotiteľský tím novinárov a expertov na hotelierstvo a cestovný ruch zaradili Astoriu do zoznamu 550 najlepších hotelov na svete. V tomto zozname sa ocitlo iba trinásť objektov z postkomunistických krajín.
Prvé rekonštrukcie už ukazujú, aká by Opatija mohla byť o pár rokov. Miestna sieť Ugo Hoteli zrekonštruovala tri hotely na štvor- a päťhviezdičkový štandard. O tom, že to nebolo jednoduché, svedčí niekdajšia Villa Habsburg: do dnešnej podoby hotela i okolitého parku sa musela dostávať cez kolekcie starých pohľadníc, pretože pôvodné plány sa nezachovali.
Príťažlivý wellnes
Každá rekonštrukcia dôležitejšieho hotela znamená aj prístavbu vyhľadávaných wellness centier, ktoré majú lesk mramoru, špičkové vybavenie a stály lekársky dozor. Wellness hotely Milenij, Ambassador, Admiral, Miramar či Grand Hotel ponúkajú aj antistresové programy, akupunktúru, aromaterapiu. V investíciách do wellnessu sa angažujú najmä rakúske spoločnosti, napríklad Salzburgerhof, ktorá patrí medzi špičkových poskytovateľov týchto služieb v Rakúsku i vo viacerých ďalších krajinách.
Thassoterapii, čiže používaniu morskej vody, morských rias a morskej klímy na uvoľňujúce a regeneračné terapeutické postupy sa venuje niekdajšie stredisko pre zdravotnú rehabilitáciu pacientov s ochorením srdca, pľúc a reumatickými ťažkosťami v Opatiji. A na ploche 2 600 štvorcových metrov s investíciou šesť miliónov eur vzniklo Thalasso a wellness centrum, prvý chorvátsky komplex, ktorý zodpovedá rozsahom služieb štandardom Európskeho zväzu kúpeľov a Medzinárodného zväzu kúpeľných a fitnes programov.
Podľa riaditeľky centra Sandry Martinčičovej sa rýchle stalo uznávanou adresou pre thalassoterapiu s početnou zahraničnou klientelou, ktorá prichádza po celý rok. Kým úplná väčšina chorvátskych prímorských turistických stredísk slúži iba od jari do jesene a iba niektoré špičkové hotely v Dubrovníku či v Splite sa snažia predĺžiť sezónu napríklad kongresovou turistikou, Opatija dáva čoraz viac najavo, že sa vracia do čias, keď bola hosťom ako kúpeľné i spoločenské centrum otvorená celoročne. A navyše, v neďalekých horách možno v zime aj na lyže.
Autor je redaktor dvojtýždenníka Profit.
Foto – Ján Blažej
© 2006 TREND Holding, spol. s r.o.


