Biblická hora, odkiaľ Mojžiš po prvý raz uzrel zasľúbenú zem, je dnes obľúbeným kresťanským pútnickým miestom. V moslimskej krajine. Rušné preplnené ulice mesta Ammán, prach, trúbenie, smrad výfukových plynov. Takto nejako sa začína v ranných hodinách výlet väčšiny návštevníkov na biblickú horu Nebo, ktorá je od hlavného mesta Jordánska vzdialená len približne tridsať kilometrov. Keďže táto hora leží pri ceste vedúcej z Ammánu k Mŕtvemu moru, je tiež častou obľúbenou zastávkou na výlete k tomuto najslanšiemu jazeru sveta.

Niečo z Biblie

Hora Nebo sa spomína v Biblii hneď niekoľkokrát. Podľa tradície bol totiž práve tento 817 metrov vysoký kopec po úteku izraelitov z egyptského zajatia a po štyridsaťročnom putovaní po púšti miestom, odkiaľ Mojžiš vedúci svoj ľud prvýkrát zazrel zasľúbenú zem. Ako sa v Biblii doslovne spomína: „Potom Mojžiš vystúpil na Moabské výšiny, na vrch Nebo, končiar pohoria Fasgy, čo je oproti Jerichu, a Pán mu ukázal celý kraj od Galaádu až po Dan.“ ... „A Pán mu povedal: Toto je tá krajina, o ktorej som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi: Dám ju tvojmu potomstvu! Dal som ti ju uzrieť na vlastné oči, nevojdeš však do nej,“ píše sa v knihe Deuteronómium.

A naozaj, hora je ako stvorená na výhľad smerom na dnešný Izrael a Palestínu. Priamo z jej vrchu pritom človek číta ukazovatele smeru s názvami, ktoré pre nás znejú trochu mýticky a ktoré väčšina ľudí dobre pozná, no len málokto by si ich vedel priradiť ku konkrétnym dnešným miestam. Jericho, Hebron, Betlehem, Jeruzalem. Posledné, sväté mesto troch náboženstiev je pritom odtiaľto – z hory na území moslimského Jordánska – vzdialené len 46 kilometrov a za jasných dní sa dá údajne rozoznať aj Olivová hora.

Málokto má však také šťastie – výhľad väčšinou zahaľuje jemný opar, a tak si človek dávne mestá v diaľke často skôr domýšľa. Podobne ako Mŕtve more a rieku – či dnes skôr už len riečku – Jordán, ktoré sú len kúsok odtiaľto. Celá krajina pod horou Nebo však pôsobí pusto a vyprahnuto, a tak môže človek dnes už len odhadovať, či sa rovnaký výhľad na pustú krajinu naskytol aj Mojžišovi, alebo bola v dávnych časoch celá oblasť výrazne zelenšia a na pohľad úrodnejšia.

Kde odpočíva Mojžiš

Na horu Nebo, ktorá má zrejme najkrajší – symbolický – názov práve v slovenčine, v iných jazykoch sa na jej označenie používajú tiež prepisy názvu Nibu či Nevo, pritom začali pútnici chodiť už vo štvrtom storočí nášho letopočtu. Hora je totiž podľa legendy miestom Mojžišovho posledného odpočinku, aj keď presné miesto, na ktorom je tento prorok pochovaný, nie je dodnes známe.

Známejšími sú kostol a kláštor na vrchole hory, ktoré tu boli postavené na pamiatku tohto slávneho proféta a ktorých najstaršie časti pochádzajú už z polovice štvrtého storočia nášho letopočtu. Miesto bolo pritom už za čias Rímskej ríše také významné, že priamo sem viedla odbočka z rímskych ciest, ktorá bola značená na všetkých hlavných cestách v oblasti.

Pápež aj Usáma

Neskôr – približne od šestnásteho storočia – ostali kostol aj kláštor opustené. Zaujímavosťou je, že ich o niekoľko storočí neskôr lokalizovali práve vďaka pradávnym pútnickým cestopisom z prvých storočí nášho letopočtu, v ktorých bolo toto miesto popísané presne. Začiatkom dvadsiateho storočia kúpil pozostatky kostola rád františkánov, ktorý sa postaral o jeho odkrytie a z veľkej miery aj o obnovenie. Rekonštrukčné práce robia na týchto dávnych stavbách ešte aj v súčasnosti, a tak je veľká časť z nich pre návštevníkov uzavretá. Časť dávneho kláštora tiež patrí mníchom, ktorí túto horu opäť obývajú.

Neprístupnosť niektorých starobylých budov na zážitku z návštevy hory príliš neuberá. Vynahradí ich pohľad na dávne byzantské mozaiky, z ktorých najväčšie majú niekoľko metrov a na ktorých sú prevažne náboženské obrazy zložené z tisícov malých kúskov farebných kamienkov. Na hore je tiež umiestnené malé múzeum, v ktorom sa nachádzajú vykopávky nájdené na tomto vrchole – hlavne keramika a množstvo menších mozaík.

Symbolom hory Nebo však v posledných rokoch nie sú dávne stavby ani mozaiky, ale kovový kríž, ktorý navrhli a pripravili talianski umelci. Táto moderná plastika je obtočená drôteným hadom, čím má skulptúra znázorňovať nielen utrpenie Krista, ale aj hada z príbehu o Mojžišovi.

K popularite tohto miesta v súčasnosti dopomohol aj pápež Ján Pavol II., ktorý horu v roku 2000 navštívil a ktorý tu zasadil pamätný olivový strom ako symbol mieru. Jeho nasledovník Benedikt XVI. sa sem vybral v roku 2009, čím sa hora Nebo opäť na chvíľu dostala do centra pozornosti svetových médií. Podarilo sa to však nielen obom pápežom, ale paradoxne aj Usámovi bin Ládinovi. Práve hora Nebo bola totiž údajne jedným zo štyroch miest v Jordánsku, na ktoré plánovala al-Káida 1. januára 2000 zaútočiť. Plán útokov bol však prezradený, a tak sa mu podarilo zamedziť.

Len v šatách

Úporné teplo a slnko, ktoré krajinu okolo hory Nebo po väčšinu roka spaľuje, priam láka osviežiť sa. Najlepšou voľbou sa, samozrejme, javí návšteva neďalekého Mŕtveho mora, veď hádam každý, kto sa dostane do tejto oblasti, sa chce v Mŕtvom mori okúpať a vyskúšať si povestné ležanie na najslanšej vodnej ploche. Kúpanie v tomto „mori“, ktorého hladina každoročne klesá a ktoré je na porovnanie len o málo väčšie ako jazero Balaton v Maďarsku, však nie je na jeho jordánskej strane – aspoň pre ženy – vôbec jednoduché.

Na verejných plážach sa totiž plavky netolerujú, a tak žena musí ísť do vody buď kompletne zahalená, alebo si zaplatiť nemalé vstupné na súkromnú pláž, kde sú európske strihy plaviek povolené. Aj tu sa však musí pripraviť na neveľmi príjemné reakcie zo strany arabských mužov, ktorí zo žien v plavkách prakticky nespúšťajú oči a po celý čas ich uprene sledujú. Zvláštne tiež pôsobia turistky v plavkách vedľa Arabiek v burkách či v miestnych špeciálnych plavkách, ktoré pôsobia skôr ako neoprénové obleky a zahaľujú ženám celé telo.

Ležať na vode

Trochu nepríjemností zo stretnutí dvoch rôznych kultúr však ľahko vynahradí miestna voda, ktorá vďaka svojej slanosti nadnáša tak ako žiadna iná vodná plocha na svete a človek na nej dokáže bez akéhokoľvek pohybu či plávania bez problémov ležať akokoľvek dlho. Kto to nezažil, nedokáže si pocit ležať na vode nijako predstaviť.

Povestné je tiež miestne bahno, ktoré má rovnako ako voda špeciálne liečivé účinky, a tak je na brehu množstvo návštevníkov kompletne namazaných týmto prírodným liečivom. Po kúpeli v Mŕtvom mori však návštevníci nesmú podceniť okamžitú sprchu, ktorá je po kúpaní v takto slanej vode jednoducho nevyhnutná.

Tiež sa nesmie zabúdať ešte na jednu miestu zvláštnosť: po zotmení sa do vody v žiadnom prípade nesmie! Mŕtve more totiž tvorí prírodnú hranicu medzi Jordánskom a Izraelom, a aj keď má Jordánsko v porovnaní s inými arabskými krajinami s Izraelom nadštandardne dobré vzťahy, obidve pobrežia mora sú strážené hraničnými hliadkami, ktoré by nočné kúpanie mohli chápať ako pokus o nelegálne prekročenie hranice.

Autorka je spolupracovníčka TRENDU.

Foto - Zuzana Jánošíková