Do tejto nádhernej krajiny sa musí človek zamilovať už pri prvom dotyku. Prichádzajúceho učí tolerancii a umožňuje lepšie spoznať samého seba. Každý má svoje sny. Himaláje boli mojím snom, odkedy som začal cestovať.

Káthmandu je fascinujúce hlavné mesto. Jeho časti a miesta v blízkom okolí – Bhakatapur, Kirtipur a Patan – si dodnes zachovali miestami stredovekú atmosféru. Turisti sa zdržujú najmä vo štvrti Thamel, kde sa začína a končí putovanie prakticky každého návštevníka.

Tá ponúka množstvo vynikajúcich reštaurácií, barov, nepálskych suvenírov, cestovných a sprievodcovských kancelárií, obchodov so športovými potrebami. Zaujmú každého a navyše sú za dobré ceny.

Káthmanduské Durbar Square s typickou drevorezbou, kráľovský palác Hanuman Dhóka mapujúci históriu nepálskeho kráľovstva a palác panenskej bohyne Kumari Devi, ktorú vyberajú v štyroch či piatich rokoch života a podľa legendy ju duch bohyne opúšťa s prvou menštruáciou, keď potrebujú vybrať novú Kumari. Tá sa občas ukáže v okne svojho paláca, nik ju však nesmie fotiť, pretože pohľadnice s jej portrétom sú na každom rohu.

Legendárna Freak Street s atmosférou hippies, stupa Svajambúnáth, chrámový budhistický komplex s výhľadom na mesto, to sú miestne atrakcie, ktoré treba vidieť, a preto musíte vyskúšať miestnu dopravu. Autobusy, autá, rikše sú v strašnom technickom stave a adrenalín zvyšuje šofér počas jazdy v sprievode klaksónov od výmyslu sveta.

Ohnivé pohreby

Pašupatináth je oblasť kúsok od Káthmandu, významné pútnické miesto, najsvätejšia lokalita nepálskych hinduistov. Starí ľudia z celého Nepálu chodia na posvätné miesto dožiť svoje dni, aby po smrti mohli byť spopolnení na pohrebnej hranici na brehu rieky Bagmati. Ich popol sa zmetie do vôd, aby ho posvätná rieka odplavila. Byť tu spálený znamená vyslobodenie z kolobehu života.

V tej istej rieke sa niektorí pútnici kúpu a dokonca aj pijú z nej vodu. Ku spaľovacím ghátom – kamenným soklom na brehu rieky Bagmati možno prísť a sledovať obrad. Ale zápach nesúci sa počas obradu zo spaľovania ľudských tiel cítite v nose a ústach aj po troch dňoch.

Cestovanie do hôr

Cestu mikrobusom z Káthmandu do Pokhary prerušuje množstvo zosuvov. Bežný je aj dvojmetrový kameň uprostred cesty. Pokhara je druhé najväčšie nepálske mesto. Hoci je od Káthmandu len 160 kilometrov, mikrobus sa terigá najmenej šesť hodín. Z Pokhary do Jomsomu medzi horami nevedie cesta. Treba sa tam dopraviť letecky.

Letenky obstarali nepálski partneri a náš sprievodca Zolo Demján, ktorý zdolal niekoľko osemtisícových vrcholov vrátane najvyššieho Mount Everestu. Je to vynikajúci človek, s veľkými skúsenosťami a výborný znalec miestnych pomerov.

Mestá niekoľkokrát denne spája letecká spoločnosť Gorkha Airlines alebo Yeti Airlines štrnásťmiestnym lietadlom. Lieta sa len v peknom počasí, pretože nepálski piloti sa odmietajú odpútať od zeme za zníženej viditeľnosti.

Nečudujem sa, pretože miestni piloti sa na navigačné systémy nespoliehajú a lietajú po pamäti, kde je vidno. Tam, kde nevidno, môže byť sedem- či osemtisícová hora. My sme šťastie na priaznivé počasie nemali, pretože bolo po monzúne. Museli sme čakať, až sa obloha otvorí, a dočkali sme sa až na tretí deň.

Takže denný rituál vstávania okolo piatej a čakania kompletne zbalení od skorého rána v skromnej odletovej hale bol nudný. Mnohí turisti však čakali na svoj prelet aj dlhšie, niektorí to vzdali, iní si radšej zaplatili vrtuľník. Pretože čakanie na odlet do Jomsomu sa predlžovalo, čas sme si krátili v horolezeckom múzeu a skanzene, pri pohľade na vodopády alebo kaňon s dravou riekou Devil’s Fall.

Let bol úžasný

Lietadlo prudko stúpalo, výkon motorov išiel na plné obrátky, keď sa kúsok pod nami objavili stromy. Práve sme preleteli ponad sedlo a pochopili sme, prečo sa tam nedá lietať pri nepriaznivom počasí.

Spoza okienok sa nám naskytli nádherné výhľady na Annapurnu a okolité hory, ľadovce, vodopády, horské údolia, horské lesy. Za letu sme mali možnosť postupne vstúpiť do pilotnej kabíny, odkiaľ je najkrajší výhľad.

Piloti ochotne ukázali panorámu himalájskeho hrebeňa a my sme si mohli urobiť niekoľko fotografií. Po dvadsiatich minútach sme pristávali v Jomsome, ale tomu predchádzal záverečný a najriskantnejší manéver nášho letu. Piloti začali prudko klesať na pristávaciu dráhu v tesnej blízkosti skalnej steny. Adrenalín.

Ťažký a drsný život

Jomsom je vďaka letisku najväčším mestom v údolí. Klíma je drsná, vietor a ostré slnko nám dávajú pocítiť, že sa nachádzame v blízkosti dvoch himalájskych osemtisícoviek Annapurny a Dhaulágiri. Po vyložení batožiny nás vítajú šerpovia a vyrážame do Marphy.

S nadmorskou výškou sa mení počasie, vzhľad krajiny, osád aj ľudia. Po kamenistej ceste míňame karavány mulíc naložených potravinami, nosičov, ktorí v ľahkej obuvi nesú na chrbte desiatky kilogramov tovaru do odľahlých miest, často vzdialených aj desiatky kilometrov.

Dlhý čas je naším neprehliadnuteľným orientačným bodom 7 300 metrov vysoká hora Nilgiri. Život v horách je na prvý pohľad idylický. Ľudia sú tu srdeční, priami, s úprimným výrazom v dobráckych tvárach. Deti sú špinavé, tradične sopľavé, ale krásne, bezstarostné a často ich vídať v bledomodrých košeliach so školskou taškou na chrbte.

Život v Nepále je ťažký, drsný a napriek tomu majú všetci na tvári úsmev, zdravia cudzinca hlasným pozdravom: Namastééé! Naša púť vedie kaňonom Kali Gandaki, ktorý je najhlbší na svete. Vodopády, pestré dedinky, visuté mosty, modlitebné čorteny, výhľady na Annapurnu a Dhaulágiri. Legendárna obchodná cesta do Tibetu.

Do kráľovstva Mustang

Trek kráľovstvom Mustang bol donedávna turistom zakázaný. Sprístupnili ho v roku 1992. Povolenia na vstup odnepamäti prísne stráži nepálska armáda a mustangskí jazdci, ktorí chránia nezávislosť kráľovstva. Žiaden cudzinec sa nesmie dostať ďalej bez dôkladnej kontroly, všetko sa zapisuje do miestnych kníh. Samozrejme, za všetko sa vyberajú náležité poplatky.

Cez Kagbeni, Tangbe, Chele, Samar, Ghemi, Dhakmar a dedinky Charang sa dostávame do kráľovstva Mustangu Lo-Manthangu. Prešli sme najväčším horským masívom sveta a ocitáme sa v spleti kolmých útesov rozbrázdených víchricami, ktoré sa týčia nad hlbokými priesmykmi a kaňonmi. Najväčší z nich vytvorila rieka Kali Gandaki.

Čaká nás pochod proti prúdu polovyschnutej rieky, pre milióny ľudí posvätnej. Jej hlboký kaňon sa zužuje a ohraničujú ho kolmé, stovky metrov vysoké steny. Strmou cestou vysekanou do farebných skál sa dostávame na okraj Mustangu. Prediera sa veľkou himalájskou trhlinou medzi masívom Annapurny a Dhaulágiri a tvorí najväčší kaňon na svete.

Obchodná cesta

Cesta spojujúca Tibet s Indiou, pozdĺž rieky Kali Gandaki, patrí k hlavným obchodným cestám a vedie surovou, zároveň krásnou prírodou v prostredí prastarej tibetskej kultúry. Cítim, že v Mustangu som sa ocitol vo svete staršom, než je Tibet.

Opevnené mesto Lo-Manthang, ktorého brána sa ešte stále večer zamyká pred lúpežnými nomádmi, vybudovali začiatkom štrnásteho storočia asi pre tristo ľudí a iba toľko ich tam žije aj v súčasnosti. Systém a rodinný život sa nemení, ľudia dodržujú tradície.

Zelené, bordové a žlté políčka sú presne ohraničené a využíva sa každý centimeter úrodnej pôdy. Keďže všetky obydlia sú natreté na bielo, človek má pocit, že prišiel do dediny po maľovaní.

Vstup do príbytku natierajú farebnou hlinou každý deň. Všetko musí byť dokonale vyčistené. Neexistuje žiaden odpad. Dokonca i trus z dobytka sa každý večer pozbiera, na kamennom plote sa nechá vyschnúť a používa sa ako palivo.

Hlavným zákonom ľudí v Mustangu je záhadné koleso života. Smrť však neznamená hrôzu z neznáma, ale nový začiatok života, aby v ňom človek mohol napraviť chyby, ktoré urobil v minulom živote. Veria, že raz nastane ten vysnívaný deň, keď kolobeh prevteľovania preruší vytúžené vyslobodenie, aké prináša len nirvána.

Everest

Vyhliadkový let z hlavného mesta k Everestu plní každému sen o najvyššej hore sveta, hoci sme si občas nevedeli vybrať medzi pohľadmi na Mount Everest, Lhotse, Lhotse Shar, Makalu a pohľad na celý himalájsky hrebeň. Tento let bol už menej adrenalínový, hoci podobný tomu predchádzajúcemu. Počasie je veľmi premenlivé, pretože krátko po našom odchode z Nepálu jedno lietadlo so štrnástimi cestujúcimi pri podobnom lete havarovalo a skončilo pre všetkých tragicky. Ale také je riziko dobrodružných ciest.

Púť končíme tam, kde sme ju začali, v Káthmandu. Kupujeme množstvo suvenírov. Ideme na rozlúčkovú večeru so šerpami, ktorí nám na pamiatku z vďaky a úcty dávajú biele hodvábne šály, spomíname na spoločné zážitky z nádhernej krajiny.

Foto – Ľubomír Hrušovský