Programov na podporu podnikania v cestovnom ruchu bolo na Slovensku v posledných rokoch len poskromne. Najdlhšie trval Program podpory rozvoja cestovného ruchu v SR, vyhlásený v septembri 1991.

Finančným zdrojom poskytovania nenávratných finančných príspevkov bol štátny rozpočet prostredníctvom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB). Ako TREND informoval Martin Poláček zo SZRB, v rokoch 1991 – 2003 bolo z neho podporené aj budovanie lyžiarskych stredísk.

Išlo o 78 príspevkov v celkovej sume takmer 67 mil. Sk, ktorou sa podporili investície za vyše 372 mil. Sk. Väčšina podporených projektov sa týkala technického zasnežovania či kúpy snežných pásových vozidiel, ktoré sú potrebné na úpravu svahov pri takomto zasnežovaní.

Schéma podpory

Vlani v auguste sa tento program transformoval do Schémy podpory rozvoja cestovného ruchu v SR. Aj v nej úspešne prešli schvaľovaním ďalšie štyri príspevky na vybudovanie technického zasnežovania v celkovej hodnote vyše 11 mil. Sk.

Významnou injekciou pre propagáciu Slovenska ako dovolenkovej krajiny by mala byť podpora z Bruselu. Koncom novembra minulého roku predložila Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) na schválenie vlastný projekt financovania propagačných turistických aktivít tak z národných, ako aj európskych zdrojov. Spolu by malo ísť o tri milióny eur (približne 126 mil. Sk), z čoho štvrtina by bola zo štátneho rozpočtu.

Odpoveď z Bruselu je pozitívna. V posledných dvoch rokoch sa do slovenského cestovného ruchu dostalo aj približne 86 mil. Sk z Pilotného grantového programu Phare. Ním si európski úradníci overili schopnosti slovenských podnikateľov vymýšľať a vypracúvať projekty.

Najviac prostriedkov do slovenského cestovného ruchu môže v najbližšom čase prúdiť z európskych zdrojov prostredníctvom sektorového operačného programu Priemysel a služby. Na tieto účely je tam vyčlenených na nadchádzajúce tri roky približne 54 mil. eur (takmer 2,2 mld. Sk).

Spolu so zdrojmi zo štátneho rozpočtu a rozpočtov miest a obcí to môže predstavovať 83 mil. eur a s ostatnými formami podpôr až vyše 100 mil. eur. Z toho najmenej polovica by mala slúžiť na rozvoj infraštruktúry a budovanie informačného systému.

Kto má nárok

Podľa slov štátneho radcu pre cestovný ruch Ministerstva hospodárstva SR Mariána Bujnu nárok na získanie prostriedkov z fondov budú mať podnikatelia zo všetkých oblastí Slovenska, ako aj mestá a obce či ich príspevkové organizácie, mimovládne organizácie i občianske združenia.

Maximálna výška grantu môže byť dva milióny eur (približne 82 mil. Sk), pričom celkové oprávnené náklady nemôžu presiahnuť štyri milióny eur. Novinkou je, že možno získať aj podporu na prvú účasť na výstavách a veľtrhoch cestovného ruchu v SR i zahraničí.

M. Bujna pripomína, že jednotlivé projekty vrátane marketingového plánu, rozboru toho, koho oslovia či koľko ľudí zamestnajú, musia byť zakomponované do plánu rozvoja regiónu. Podmienkou je aj majetkové doriešenie vlastníctva alebo zmluva o prenájme najmenej na šesť rokov. Garantom tejto grantovej schémy bude SACR.