Neodôvodnené zvyšovanie cien pri prechode na euro sa stalo aj podľa zákona zločinom s tvrdým trestom. Trestať zatiaľ niet čo. Prišlo však zvyšovanie, na ktoré nik nepomyslel. Silné slovenské euro v kombinácii so slabnúcimi menami susedov tak predražili dovolenky na Slovensku, že Čech, Maďar a Poliak ďakuje a zostáva doma. Alebo hľadá iné možnosti.

Ingrid Soratová, zástupkyňa Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) v Berlíne, hlási, že vstup Slovenska do eurozóny zvýšil dôveru krajiny a vyvolal nový záujem Nem- cov o dovolenku na Slovensku. Soňa Jelínková, ktorá zastupuje SACR v Maďarsku, hovorí o úplnom opaku.

Forint k euru už od jesene prepadol o 23 percent a aj maďarská stredná vrstva, ktorá roky rada chodila na Slovensko na lyžovačku, má do vrecka hlbšie. Česi korunu, mäkšiu už o pätinu, musia v rukách viac ráz otočiť a poľský zlotý padol už o 33 percent.

Príklad z Bruntálu

Cestovná kancelária Atis z Bruntálu vysiela na Slovensko ročne takmer desaťtisíc českých dovolenkárov. Zväčša rodiny s priemernými príjmami aj nárokmi na ubytovanie, relatívne ľudové ceny za stravu i ďalšie služby. Táto skupina je v každej krajine veľmi citlivá na cenové turbulencie a pri rodinnej inventúre reviduje výdavky na turistiku.

Obchodný a projektový riaditeľ Atisu Petr Krč to zaregistroval hneď. Za prvých dva a pol mesiaca predaj z katalógu na rok 2009 klesol v porovnaní s vlaňajškom o štyridsať percent. Slovensko sa kvôli vyšším cenám stáva pre priemerného Čecha čoraz menej atraktívne.

Pobyty kontrahovali vždy s osemmesačným predstihom. Vtedy bolo euro za 22,70 posilňujúcej sa českej koruny. Touroperátori sa poisťujú proti kurzovým výkyvom a Atis rátal pre istotu euro za 23,50 českej koruny. Ale že to v prvej februárovej dekáde bude takmer 29 korún, je šok. „Kurzová strata už pohltila plánovaný zisk z predaja zimných pobytov na Slovensku,“ vysvetľuje P. Krč s obavami, čo bude s letom, lebo po Česku sa už kuviká do prázdnin o kurze jeden ku 32.

V katalógovej cene je provízia pre predajcov, poistenie, DPH, osem- až dvanásťpercentná marža pre Atis. Z nej tlačia katalógy za milióny, platia mzdy a prevádzku. Ako hororovému vývoju zabrániť? „Napríklad dohodnúť s hotelmi dvadsaťpercentnú zľavu zo zmluvných cien, aby sme nemuseli zvyšovať katalógové ceny,“ hovorí P. Krč.

„Uvítame čokoľvek, najmä nižšie ceny a bonusy, pretože drahé euro demotivuje. K cene pobytu treba totiž prirátať aj drahšiu dopravu, rozličné vstupy na kúpaliská, do galérií, na hrady i bežné nákupy. Iste, môžeme zvýšiť ceny o 15 až 20 percent, ale potom predáme menej. Klient totiž namiesto na Slovensko pôjde napríklad k moru. Treťou možnosťou je zastaviť predaj dovoleniek na Slovensku,“ vraví P. Krč.

Cena eurovej istoty

Manželia Mišíkovci v novom malom penzióne pod Likavským hradom tento rok chcú pristaviť dva apartmány a kolibu. Prvými klientmi boli Nemci, po nich Slováci, chcú vytvoriť domácku atmosféru pre strednú vrstvu a pretože si sami vytvorili konexie, majú objednávky od Britov, Írov, dokonca aj Poliakov. Vedia, koho budú mať aj na Veľkú noc. Na letné výlety dajú hosťom sprievodcu, dokonca aj na cyklotúry. Kto príde opäť, dostane zľavu.

V kríze sa však stalo Slovensko menej atraktívne, ba aj nedostupné pre najčastejších hostí – Čechov, Maďarov a Poliakov. Samozrejme, za menové problémy susedov nemôžeme.

V kríze je eurodáždnik nad Slovenskom nečakaným darom finančných nebies i bonusom za to, že si tvrdé ekonomické reformy už odskákalo. Pri slabnúcej mene u susedov však slovenský export k nim podražel. Cestovný ruch je tiež exportom, zvláštnym iba tým, že sa stroví u exportéra.

Podľa S. Jelínkovej slovenská reakcia na krízu prišla zväčša dosť neskoro. Maďar mal už viac-menej jasné, či bude túto zimu doma, či využije tradičné maďarské poukážky na podporu domáceho cestovného ruchu na pobyt v kúpeľoch a termálnych parkoch, alebo zaberie na vhodné balíčky za dobré ceny z rakúskych alebo francúzskych zimných stredísk. Tie sú podľa Maďarov lacnejšie než súčet ceny ubytovania, stravovania, skipasov a ďalších služieb na Slovensku.

Možno zlacnieť?

Bratislava je o inom: biznishotely mohli byť spokojne drahšie než vo Viedni a boli plné, kým bol záujem zahraničných investorov a obchodníkov o Slovensko. Človek na služobnej ceste sa potrebuje niekde vyspať. Ale hostí už ubúda. Aj kvôli cenám.

Cítia to aj biznishotely v ďalších slovenských ekonomických centrách. Hotely v turistických strediskách boli vždy v opačnej situácii. Tam hosť príde, ak má pocit, že sa mu to vyplatí. Alebo sa vydá aj inde. Viceprezidentka Zväzu hotelov a reštaurácií Zuzana Šedivá si myslí, že sotvaktorý z turistických hotelov má na výraznejšie dlhodobé znižovanie cien.

Viacero hotelierov i touroperátorov navyše upozorňuje, že cesta do mínusu by bola aj kontraproduktívna. Hosť by sa mohol uraziť, môže mať pocit, že ho na Slovensku v minulých rokoch asi pekne ozbíjali, ak teraz môžu zľavovať.

„Cena by pokojne mohla zostať aj na vlaňajšej úrovni, mohla by však zahŕňať viac služieb,“ myslí si S. Jelínková. Treba napríklad vyberať za šatňu, úschovňu či parkovné?

Jej kolega Ján Bošnovič zo SACR vo Varšave viac než o cenách a zľavách musel odpovedať na telefonáty, či otužilý Poliak nebude na Slovensku o dva týždne mrznúť, keď krajina má plyn na pár dní.

Prahy tolerancie

František Kornaj, majiteľ popradskej cestovky Kvalita, si radšej v aute cestou do Bratislavy nezapína slovenské stanice. Nechce sa deprimovať správami, čo sa na nás rúti. K mikrofónu by sa mali dostať aj ľudia, ktorí vedia ako zo svrabu.

Dôverne pozná chorvátsku cestu návratu na trh cestovného ruchu od rozpadu Juhoslávie, veď tam má hotel, penzión, apartmány, reštauráciu a od vlaňajška aj výletnú loď. Okrem Slovákov do Chorvátska vozí aj Chorvátov na Slovensko. Aj na lyžovačky.

Konateľ CK Pressburg z Bratislavy a kvalitný importér zahraničných turistov Robert Kohlmann upozorňuje, čo v ostatnom čase na Slovensku pribudlo – vodné parky, nové kvalitné hotely a vybavenie zimných stredísk. Treba však aj vedieť, koho s čím osloviť.

Pozná aj správne ceny pre nižšie príjmové skupiny. Dokonca s bazénom a priamo pod svahom. Treba však porovnávať porovnateľné.

Nové hotely i rekonštrukcie jestvujúcich a pribúdanie štvorhviezdičkových si všíma aj Z. Šedivá. Upozorňuje však na základný problém: bežný český hosť má zvyčajne na chatu, penzión, dve maximálne tri hviezdičky.

Vydavateľ časopisu Cestovateľ Ľubomír Motyčka hovorí o prahu tolerancie, ktorý každý turista má a beda, ak sa prekročí. Tolerancia sa týka aj cien. Aj najchudobnejší turista je pán, ktorý si môže povedať, kam nepôjde.

Snívame o bohatých Japoncoch, Kórejčanoch, Číňanoch, ruských oligarchoch a arabských petrolejových princoch. Živia nás však predovšetkým ľudové masy Čechov, Poliakov a Maďarov. A tie mali kvôli peňaženkám a mäkkým menám prah tolerancie k slovenským službám veľmi vysoko. Ale dostali výhodnejšie ponuky z alpských krajín.

Čo propagovať ?

Hotelieri pravidelne žiadajú, aby viac pre propagáciu Slovenska v zahraničí a získavanie hostí robila SACR. Tá však s chudorľavým rozpočtom i personálnym vybavením, zlomkom toho, čo majú podobné štátne agentúry v Rakúsku, Česku či Maďarsku, vyzerá skôr ako neželané dieťa, ktoré musí existovať, lebo niečo obdobné majú aj iné krajiny.

Martin Horváth, marketingový riaditeľ SACR, však odkrýva aj niekoľko ďalších nášľapných mín. Propagovať všetko po troche alebo čo propagovať predovšetkým?

Egypt má more a históriu. Slovensko má okrem mora v rozličnom zastúpení vlastne všetko. Česká centrála jeden rok robila imidž Česka ako krajiny golfu. Inokedy kúpeľníctva. Ako by na taký variant reagovali trebárs jaskyniari alebo národné parky či historické mestá?

Vidí sa mu, že ťažisko propagácie sa presunie do silných regiónov, tak ako v Rakúsku. Príkladom je regionálne združenie cestovného ruchu Klaster Liptov, ktoré by malo robiť profesionálny spoločný marketing a propagáciu regiónu doma v i zahraničí.

Nasledovníka má mať čoskoro v Trnave, na hornej Orave, v Turci i na východnom Slovensku. Bude však treba urobiť aj ďalšie kroky. Napríklad predaj produktov. V zahraničí je to bežné.

Pripomína stále, že každý propagačný projekt musí byť pravdivý. Inak sú to vyhodené milióny. Jedna zlá skúsenosť a všetko sa rúca ako domček z kariet. Ako propagovať trasu medzi Bratislavou a Banskou Bystricou, keď večer márne hľadal miesto, kde by sa mohol popri ceste najesť?

A ako hovoriť o gastronómii, keď musel šéfovi jednej drahej reštaurácie vysvetľovať, aký je už na prvý pohľad rozdiel medzi steakom a tým, čo mu naservírovali, a že to, čo na vedľajšom tanieri malo byť karé, je krkovička?

Konkurencia nespí

Josef Ryljak, podpredseda Predstavenstva Atisu, upozorňuje, že Slovensko musí tak isto ako inde v eurozóne čeliť konkurencii kvalitou a znižovať vlastné náklady. Niektoré zariadenia majú nízku produktivitu práce a značnú prezamestnanosť.

Tatranci si idú oči vyočiť v poľskom Zakopanom, kde to žije. Na južnom Slovensku závidia Maďarom podobu ich časti Tokajskej oblasti. Rovnako v Slovenskom krase.

„Poliaci sú určite podnikavejší, možno aj preto, že istú podnikavosť im toleroval bývalý režim,“ myslí si Ján Profant, šéf marketingu z AquaCity Poprad. Severné i južné Slovensko síce Poliakov zaskočilo rýchlou výstavbou aquaparkov, termálna voda je však aj na ich strane.

Poliaci sa rozbehli, veď doma majú štyridsaťmiliónový trh. Preto o pár rokov môže na slovenskej strane citeľne ubudnúť poľských hostí. AquaCity pozorne analyzuje toky hostí a oslovuje aj nižšie príjmové skupiny. Napríklad vstupenkami s vybraným prístupom k rozličným atrakciám.

Menové cunami u susedov odhalilo dlhoročné pomyselné netrhové istoty a zlozvyky. Víchor krízy rozvial vlastné piesočky a ukázal staré riedke presvitajúce nohavičky pod ľahkými naškrobenými sukničkami slovenského cestovného ruchu.

M. Horváth sa domnieva, že na nejednom mieste ešte nemôžu zabudnúť na prídely hostí z vlakov družby a odborárske kontingenty, na sladké bezproblémové časy, keď sa prideľovalo a nepodnikalo. Treba sa zobudiť, tie časy sú už preč.

O tom, či stojí za to lákať na dovolenky doma aj viac slovenskej klientely zavedením rekreačných poukazov, tak ako v Maďarsku, Švajčiarsku či vo Francúzsku, sa už niekoľko rokov diskutuje. Rôzne názory sú najmä na to, kto má prispieť. Podnikatelia tvrdia, že v súčasnosti majú určite iné starosti.

Čím ma pomôcť štát?

Osvietení nenadávajú na SACR, hoci ani jedna z vlád nemala o agentúre jasno a predvádzala sa v gestách. V ostatných rokoch najmä rýchlymi popravami riaditeľov. Sťažujú si však, že štát neberie cestovný ruch ako jedno z prioritných ekonomických odvetví, hoci zamestnáva priamo päťdesiattisíc ľudí.

A navyše dáva prácu aj desaťtisícom poľnohospodárov, potravinárov, obchodníkov, pekárom, cukrárom, vinárom, vodičom, taxikárom, masérom, kaderníčkam, záchranárom i dopravným policajtom. V USA je cestovný ruch najväčším zamestnávateľom, väčším než elektronika, zbrojovky či armáda. A zamestnáva navyše veľa ľudí bez kvalifikácie, upratovačky, pomocníčky v kuchyni, vodičov, nosičov, ktorí by inde nemali šancu.

R. Kohlmann upozorňuje, že cestovný ruch prináša aj obrovské sumy štátu v podobe dane z pridanej hodnoty. Ak by len napríklad česká cestovná kancelária Atis nepredala štyridsať percent z nakontrahovaných pobytov, slovenská štátna kasa by na DPH prišla najmenej o 160-tisíc eur a mala na krku ďalších nezamestnaných. Hladovými dolinami sa môžu stať aj regióny, ktoré žijú z cestovného ruchu.

Od štátu cestovný ruch potrebuje legislatívnu podporu. Z. Šedivá menuje napríklad vysoké odvody, lebo v cestovnom ruchu je oveľa viac ľudskej práce než napríklad v priemysle.

Upozorňuje, že nepoznáme kategóriu sezónnej práce. Hotelier teda po sezóne môže dať zamestnancovi výpoveď, ale s dvojmesačným odstupným a o pár týždňov si hľadať iného a zaúčať ho.

Alebo zamestnanca platiť z vlastného aj mimo sezóny, bez úžitku a, samozrejme, slabo a štát sponzorovať vysokými odvodmi. Tratí aj hotelier aj zamestnanec, ale aj štát.

Niektoré malé podniky to „riešia“ aj prácou načierno. Chorvát však v lete robí legálne pri mori a v zime, ak chce. A väčšina chce, má legálne eurá z rakúskych či talianskych zimných stredísk.

„Len preboha nech to štát nerieši rozdávaním, lebo nedostanú tí, čo vedia robiť, ale tí, čo si to vedia vykričať,“ varuje L. Motyčka.

Sneh sa čoskoro roztopí, po úbytku zimných hostí však bude šokovať leto. Lyžiarov je oveľa menej v porovnaní s dovolenkármi v aquaparkoch, na termálnych kúpaliskách a v chatách pod horami.

Rýchle zľavy z Liptova
• Stredisko Jasná Nízke Tatry: Výhodné balíčky ubytovania so skipasmi, ubytovanie všetkých kategórií, komplexné a kvalitné služby od požičovní, servisu, lyžiarskych škôl, atraktívny Snow Park pre snoubordistov a freeskierov.
• SkiPark Ružomberok: Od februára 10- až 15-percentné zľavy na všetky druhy skipasov, 20-percentná zľava v požičovni lyžiarskej a snoubordovej výstroje.
• Thermal Park Bešeňová: Deti do šiestich rokov zadarmo a bezplatne aj jedno dieťa do 14 rokov. Až 30-percentné zľavy na ubytovanie a ubytovaní hostia majú zadarmo vonkajšie i vnútorné bazény, tobogan a vírivky i 10- až 50-percentné zľavy na skipasy do všetkých lyžiarskych stredísk a skibus zdarma.
• Aquapark Tatralandia: Do polovice marca akcia „Z lyží rovno do bazénu“. Vstup pre všetky deti do výšky 90 centimetrov je zadarmo, v sprievode dvoch rodičov neplatí ani dieťa do výšky 140 centimetrov a druhé vyššie dieťa či študent do 18 rokov platí toľko, čo dieťa do výšky 140 centimetrov. Bezplatný je ski&aqua bus medzi aquaparkom a lyžiarskymi svahmi.

PRAMEŇ: Klaster Liptov

Foto – Vlado Benko, Braňo Molnár, Ivan Fleischer

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.