Pod vulkánom sa človek nenarodí bezdôvodne – znie jedno z prísloví, ktorým obyvatelia juhoperuánskeho mesta Arequipa charakterizujú svoj temperament. V meste obklopenom tromi obrovskými sopkami vraj novonarodené deti dostávajú výbušnú povahu už do vienka. Tak nie div, že pri akýchkoľvek nepokojoch v krajine sa politici musia mať pred týmto mestom na pozore, Arequipania totiž protestujú kedykoľvek a radi.

Zaujala aj Cervantesa

Porekadlo o povahe Arequipanov však nie je jediným, ktoré sa o tomto meste šíri, a ako jediné by ani zďaleka nestačilo na slávu mesta. Arequipa, ktorú už jej oficiálny zakladateľ Francisco Pizarro nazval v roku 1540 Villa hermosa (Nádherné mesto), má od svojich počiatkov povesť mimoriadne pôvabného sídla. Očarila dokonca aj stvoriteľa Dona Quijota Miguela de Cervantes y Saavedra, ktorý tu krátko býval a ktorý ju nazval Mestom večnej jari. Všetky tieto prívlastky si pritom mesto zachovalo až podnes, a tak samotní Arequipania o svojom meste s obľubou hovoria ako o najkrajšom meste Peru.

Výbušnosť a krása sa tu pritom spájajú na každom kroku: väčšina koloniálnych budov v centre mesta je totiž vybudovaná z bieleho sopečného kameňa sillar, čo je jedným zo základov pôvabu mesta. Vulkanickú aktivitu tu však vidieť aj iným spôsobom – mesto je vybudované na tektonickom zlome, čo dokazujú časté zemetrasenia a aktívne sopky v okolí. A nielen to. Prakticky z celého mesta vidieť niektorý z troch okolitých vulkánov, z ktorých najcharakteristickejší El Misti je zároveň aj symbolom mesta. Tento vulkán, podobne ako vulkány Chachani a Pichu Pichu, týčiace sa priamo nad mestom, sú síce spiace, ale neďaleká sopka Ampato obláčikmi dymu pravidelne obyvateľom Arequipy pripomína stále hroziace nebezpečenstvo.

Okrem hroziacej vulkanickej aktivity sú však obyvatelia Arequipy nespokojní ešte s ďalším faktom, ktorý sa týka neďalekých sopiek. Symbol mesta, sopka El Misti, mala rovnako ako ostatné vulkány po celé stáročia vo svojej vrchnej tretine snehovú pokrývku, ktorá sa však v posledných rokoch takmer úplne stratila a najcharakteristickejší znak mesta tým výrazne zmenil svoj vzhľad.

Zemetrasenia aj protesty

Tektonická aktivita nie je v Arequipe naozaj ničím výnimočným. „Posledné veľké zemetrasenie sme tu mali v roku 2001,“ rozhovorí sa o situácii v meste Arequipan Miguel. „Pri tomto zemetrasení silnom 7,9 stupňa Richterovej stupnice bola časť mesta vážne poškodená, zrútila sa dokonca aj jedna veža katedrály,“ pokračuje. Sebakriticky však dodáva, že ani obyvatelia mesta v občasnom ničení mesta nezaostávajú: „Len rok nato, v júni 2002, bol v meste generálny štrajk a mesto bolo celý týždeň kompletne paralyzované. V celom meste neostala jediná okenná tabuľa nerozbitá,“ dodáva. Aj návštevníci tohto mesta majú často možnosť byť svedkami tunajších – aj keď väčšinou pokojných – protestov. Obyvatelia Arequipy – podobne ako ďalších juhoamerických miest – protestujú naozaj často. Väčšinu manifestácií či štrajkov však sprevádzajú prísne bezpečnostné opatrenia, a tak sa turisti nemajú čoho obávať a môžu si pokojne vychutnať krásu mesta.

No situácie, keď sa návštevníci nedostanú napríklad na hlavné námestie Plaza de Armas, lebo tadiaľ práve prechádza protestný sprievod, nie sú v Arequipe nijako výnimočné. Väčšinou však stačí chvíľku si počkať a bezpečnostné zložky po skončení demonštrácie opäť sprístupnia celé centrum mesta.

Čert v katedrále

Práve toto centrum totiž jednoznačne patrí medzi najpôsobivejšie časti Arequipy. Jeho prirodzeným stredom je hlavné námestie Plaza de Armas s hlavnou katedrálou mesta a okolitými arkádovými stavbami. Tunajšie stavby sú, samozrejme, podobne ako v celom historickom centre žiarivo biele a atmosféru námestia príjemne dotvára nádherný park v jeho strede. Stopy po zemetrasení spred desiatich rokov sú už starostlivo zahladené, a tak v tomto smere pozorného návštevníka zaujmú len zdanlivo nepochopiteľné medzery v naoko súvislých domoch. Tieto medzery však majú svoj presný účel – práve pri častých zemetraseniach totiž zabezpečujú, aby sa prípadné poškodenie jednotlivých budov neprenieslo aj na okolité stavby a aby v prípade, že sa niektorá z budov zrúti, nestiahla so sebou aj okolité.

Tunajšia hlavná katedrála je okrem svojej veľkosti a dokonale zahladených stôp po zemetraseniach zaujímavá aj z ďalšieho dôvodu. Priamo v nej je totiž ukrytá drevená socha čerta, ktorý na svojich pleciach nesie tamojšiu kazateľnicu.

V príjemných uličkách a dvoroch okolo hlavného námestia môžu návštevníci obdivovať miestny jedinečný stavebný štýl, takzvaný mestický barok. Tento štýl, nazvaný podľa miešancov, ktorí sú potomkami pôvodného indiánskeho obyvateľstva a prisťahovalcov z Európy, v sebe zahŕňa podobnú kombináciu ako ľudia, ktorých meno nesie. Do európskeho stavebného štýlu sa tu totiž primiešali prvky domorodej kultúry, a tak v bohato zdobených priečeliach tunajších domov a kostolov môže človek rozpoznať napríklad obľúbenú indiánsku plodinu – kukuricu. Tváre anjelikov majú tiež viditeľne indiánske črty. Odlišne ako zvyšok mesta Arequipa sa vyvíjal len tunajší ženský kláštor Santa Catalina, vzdialený len niekoľko ulíc od hlavného námestia. Pôsobí ako samostatné mesto v meste. Vysoké múry kláštor dokonale oddeľujú od centra rušnej Arequipy a len čo človek do komplexu vojde, ocitne sa uprostred oázy pokoja, ktorá pôsobí, akoby sa tu čas zastavil pred stáročiami.

Kláštor sa vyvíjal samostatne nielen svojím spôsobom života, ale aj stavebným štýlom. Zatiaľ čo je Arequipa známa ako biele mesto a budovaná predovšetkým v štýle mestického baroka, konvent Santa Catalina je stavaný prevažne v maurskom štýle mudéjar. Tunajšie drobné domčeky sú natreté sýtymi výraznými farbami, preto na prvý pohľad kontrastujú so stavbami okolitých ulíc. V bludisku drobných uličiek môže človek obdivovať desiatky malých domčekov so zväčša prechodnými miestnosťami, v ktorých sa nachádzajú skromne aj reprezentatívne zariadené cely pre jednotlivé sestry, množstvo zadymených kuchýň a modlitebné priestory. Jednotlivé budovy od seba oddeľujú nielen drobné uličky, ale aj nádvoria a väčšie či menšie námestíčka niekedy ozdobené fontánou či veľkým krížom.

Elitný konvent

Kláštor Santa Catalina založili španielski dobyvatelia ako jeden z prvých kláštorov v Peru len necelých štyridsať rokov po kolonizovaní krajiny. Už od svojho vzniku bol tento konvent elitnou stavbou. Jeho zakladateľmi boli miestokráľ Francisco Toledo a krásna bohatá vdova Maria de Guzmán, ktorá sa ako prvá rozhodla do kláštora vstúpiť a zanechať mu svoje nemalé pozemské majetky. Aj Arequipa kláštoru venovala pomerne veľké pozemky priamo v centre mesta. V nasledujúcich rokoch po založení vstúpilo do kláštora množstvo mladých žien, ktoré tvorili dve hlavné skupiny. Prvou boli prvorodené dcéry vládnucej triedy prisťahovalcov z Európy, druhou vysokopostavené dcéry miestneho indiánskeho obyvateľstva, predovšetkým pokresťančených náčelníkov.

Autorka je spolupracovníčka TRENDU.

Foto - Zuzana Janošiková

PÔŽIČKA na čokoľvek od 300 do 4300 eur