Smolenice, dedina na úpätí Malých Karpat, má síce len niečo vyše tritisíc obyvateľov, ale celkom dobrú sieť ubytovacích a stravovacích služieb. Štyristo lôžok a 600 stoličiek v pohostinstvách a reštauráciách, plus ďalších 500 na terasách, je už slušný potenciál.

Plus ten, o ktorý sa postarala príroda a história. Malebný zámok, ktorý síce patrí Slovenskej akadémii vied, ale je dominantou dediny-mestečka a prináša doň návštevníkov – účastníkov školení a seminárov organizovaných akadémiou. Slávny rodák Štefan Banič, vynálezca padáka, rod Pálfyovcov, ktorý tu má hrobku. K tomu Jaskyňa Driny, cyklotrasy, možnosti pre skalolezenie, to všetko sú atrakcie, ktoré môžu dotiahnuť návštevníkov.

Liptov v malom

Všetko existuje v okolí Smoleníc desiatky či tisíce rokov. Snahy, ako to lepšie využiť pre turizmus, sú však podstatne mladšie. Roky išlo všetko samospádom, až pred niečo vyše 1,5 rokom začali naberať veci okolo turizmu organizovanejšiu formu. Anton Pobjecký, riaditeľ smolenického hotela Solmus, sa vtedy zúčastnil na konferencii TRENDU Horeca manažment, kde boli z jednou tém aj možnosti rozvoja turizmu v regiónoch a zakladanie klastrov turizmu na príklade Klastra Liptov.

To ho inšpirovalo urobiť to, čo zorganizovali na Liptove, len v malom. V Smoleniciach. Spojiť miestnych podnikateľov a samosprávu, aby dala dedina o sebe viac vedieť okolitému svetu a začala lepšie speňažovať potenciál, ktorý má. Po roku stretnutí a presviedčaní vznikol 23. marca 2010 prvý slovenský dedinský klaster turizmu - Klaster Smolenice. Jeho členmi sa stali smolenická samospráva a takmer všetci, čo v Smoleniciach v turizme podnikajú. Nielen ubytovatelia a „hostinskí“, ale napríklad aj výrobca medoviny, či opravár bicyklov – v okolí dediny sú totiž celkom dobre vybudované cyklistické chodníky.

Podpredseda klastra Anton Chrvala hovorí, že presviedčať ľudí, aby vstúpili do spoločného združenia nebolo ani také ťažké. Chápu, že spolu môžu dať o sebe vedieť okoliu lepšie, ako každý sám. Klaster funguje zatiaľ na len území Smoleníc, rozširovanie na územie ďalších dedín je síce v pláne, ale okolité samosprávy veľký záujem o turizmus doteraz neprejavili. Zatiaľ je plánované financovanie z jednorazového príspevku členov a z ročného príspevku. S daňou za ubytovanie ako zdrojom peňazí veľmi nepočítajú, to čo samospráva vyberie, totiž nestojí za reč. Väčšina ubytovacích kapacít sú chaty a je ťažko dokázateľné, či ich majitelia aj prenajímajú alebo používajú len na súkromné účely.

Tri výstavy

Hoci klaster oficiálne vznikol v marci, už v januári a februári bolo možné prvýkrát vidieť Smolenice na troch výstavách turizmu – v Bratislave, Brne a v Prahe, kde boli súčasťou stánku Trnavského samosprávneho kraja. Pre svojich členov urobil klaster 3D prezentácie ich prevádzok, ktoré majú na svojich internetových stránkach. Plánuje ich prezentovať a podporiť aj na akciách, ktoré sa v Smoleniciach každoročne konajú, ako je Cesta rozprávkovým lesom, Deň športu s varením kotlíkového gulášu, či benefičný koncert na podporu boja proti rakovine, kde prišlo minulý rok 5-tisíc ľudí. Postupne chcú Smolenice propagovať a vytvoriť produkty turizmu, ktoré, ako hovorí A. Pobjecký, budú mať hlavu a pätu. Pre milovníkov histórie, pre cykloturistov, pre rodiny.

Deväťdesiatpäť percent ľudí, ktorí v súčasnosti v Smoleniciach prenocujú, tvorí biznis a kongresová klientela. Len päť percent sú turisti, tí sem chodia v drvivej väčšine na jeden deň. Starajú sa celkom slušne o tržbu stravovacím prevádzkam, Smoleničania by však boli radi, keby sem pritiahli aj návštevníkov, ktorí tu aj prenocujú. „Tých päť percent turistov znamená výzvu, že je tu čo robiť,“ hovorí A. Pobjecký.

Foto – Klaster Smolenice, Anton Chrvala, na titulke - Flickr.com

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.